Letná brigáda

11. Kapitola- 11. September

Počasie, ktorým ráno začalo bolo perfektné. Na jazere v Central parku boli labute. Lode priplávali i odplávali z prístavu. Chvíľu to vyzeralo, akoby to bol o trošku chladnejší letný deň. Thomas už oblečený a pripravený do práce si zabalil nejaké veci do svojho kufra a odišiel, pričom si po ceste ešte kúpil koláč a kávu. Miranda už dlhšie bola v reštaurácii spoločne so Stacey a Christine pripravovali reštauráciu na jednu konferenciu pre firmu. Melanie De Vere bola ich kolegyňa, ktorá dnešné podujatie  hneď po Christine mala na starosti. Melanie bola vysoká pani i bez opätkov, ktoré jej topánky mali. Mala dlhé kučeravé vlasy husté až po lopatky. Jej britský prízvuk sa nedal nevšimnúť. Ku každému sa správala veľmi prívetivo a prvých hostí privítala s veľkým úsmevom.
„Na stole potom máte balíčky na privítanie," hovorila každému kto vstúpil do reštaurácie.

„Neviem či dnes náhodou nepríde i Michael Jackson," pošepkala Christine.

„To vážne?" spýtala sa Miranda.
„Ticho, vôbec to nie je isté. Čoskoro sem už majú začať chodiť hostia, takže sa poponáhľajte," povedala Christine a začala ukladať vázy na stoly. 

Thomas sa stretol s Patrickom v areáli južnej veže spoločne s Patrickom, ktorý vyzeral byť vo veľmi dobrej nálade. Práve sa rozlúčil s Mary, ktorá vošla do severnej veže spoločne s Erikou.

„Dnes je krásny deň, že? Myslím...v porovnaní so včerajškom. Ten bol dosť depresívny," povedal Patrick.

„Nádherný, až na to, že poobede mám stretnutie s Peťom," povedal Thomas a Patrick sa zastavil. A otočil sa naň a opýtal sa: „Dobre som počul?"

„Dobre si počul. Ja ho stále ľúbim Patrick," povedal Thomas a privolal výťah.

„Ja ti to schvaľujem Tomy. Rozhodne lepšie ako by si mal byť smutný, ale nechcem ťa už vidieť v takom stave v akom si bol v piatok. Normálne mi to srdce trhalo," povedal Patrick vážne.

„Ešte stále nie som v poriadku, ale...vidím, že to myslí vážne, a že to chce napraviť. A tie všetky pekné chvíle čo som s ním zažil u mňa asi prevažujú nad tou jednou zlou, ktorú som videl," povedal Thomas nastupujúc do výťahu. Patrick šiel za ním a počúval ho pričom držal nejaké spisy v rukách. Keď Thomas dorozprával Patrick sa nadýchol a povedal: „Pozri, rozhodnutie je na tebe, akokoľvek sa rozhodneš...máš moju podporu!"

„Ďakujem braček," povedal Thomas a usmial sa na Patricka.

Patrick na svojom poschodí vystúpil z výťahu a Thomas šiel ešte niekoľko poschodí vyššie. Keď prišiel do svojej kancelárie položil si kávu a koláč na stôl a zapol si počítač a rádio potichu. Hlas v rádiu znel energicky ako vždy a hovoril: „Dobré ráno New York! Je utorok, jedenásteho septembra, teplota vzduchu je osemnásť stupňov, počúvajte nás i naďalej!"

„A ja sa mám teraz sústrediť na prácu keď o pár hodín sa mám s ním znova stretnúť. No snáď ho nezabijem alebo seba nezabijem, alebo...no skrátka, snáď nikto nezomrie," zachichoce sa Thomas a otvorí si program, v ktorom obvykle pracoval a pustil sa do práce.

Patrick keď prišiel na poschodie, kde sídli jeho firma, tak si otvoril kufor a vytiahol z neho niekoľko papierov, ktoré začal podpisovať, pričom volal Mary, ktorá znela celkom unavene.

„Keby vieš koľko som ja v noci spala. Som dosť unavená," povedala.

„Ale to mi nehovor. Chcel som, aby sme dnes vybehli von, keď už je také pekné počasie," povedal Patrick do telefónu. Obe ruky mal zamestnané písaním a tak teda telefón si pridržiaval pomocou ucha o rameno.

„Však ale von ísť môžeme. Po tom včerajšom počasí sa rada konečne vyvetrám, dnes je fakt krásne," povedala Mary a ľavou rukou pritom ťukala do klávesnice.  Erika sa tak rozbehla do svojej práce tak, že si od svojej šéfky musela pýtať ešte viacej toho, pretože by sa nudila. Dnes mala svoj deň, pričom stíhala pomáhať i svojim kolegom. Občas jej volal i Michael, s ktorým viedla rozhovory trvajúce okolo piatich minút, pretože Eriku vždy niekto po nejakej dobe vyrušil.