Phantom || h.s (Slovak Translation) !POZASTAVENÉ!

eight

Už tri dni som nevidela Harryho. Presne neviem prečo, ale neukázal sa v mojej izbe, alebo hocičo, čo zvyčajne robí, tak som si myslela, že bol zaneprázdnený.

Čo bolo zvláštne, pretože je mŕtvy.

Dnes je piatok, a dnes je party v Nateovo dome, na ktorú ma pozvala Ria. Po zvyšok týždňa, Ria a Jenna sa rozhodli ma presviedčať, aby som prišla. Vždy na obede o ničom inom nehovorili. Čo je tak skvelé na tejto party? Keď som sa ich to dnes spýtala pri obede, obe sa na mňa pozreli s vytreštenými očami.

Jenna sa naklonila cez stôl, stíšujúc svoj hlas. "Videla si veľkosť Nateovho domu? Je skoro ako hotel. "

Zdvihla som obočie. "No a?"

"Takže usporiadáva tie najlepšie party. Každý tam pôjde, doslova. Aj my dve ideme, spolu s Maxom a Avaou. Oh, a Zoe, Roy ... "Vymenovávala mena, ktoré som ani nepoznala.

"Pozrite, som si istá, že to bude zábava a všetko, ale nemyslím si, že pôjdem." Vzala som si francúzske zemianky z obedňajšieho výberu.

"Budeš tam chýbať," povedala Ria.

"Som si istá, že sa cez to dostanem." Nútene som sa usmiala.

Ria a Jenna si vymenili pohľady.

Keď som prišla domov po škole, ani jeden z mojich rodičov nebol doma z práve, takže som mala dom pre seba.

Premýšľala som o začatí mojej domácej úlohy a takmer sa mi z toho chcelo zvracať, tažke som sa rýchlo vzdala tejto možnosti.

Pozrela som sa z okna našej jedálne na dvor. Cez obrovskú zeleň som mohla rozoznať malú bránku a zaprašenú cestičku, ktorá viedla do lesa.

Predtým, než som o mohla zatrhnúť, otvorila som zadné dvere a vošla som na záhradu, vysoká tráva šteklila moje členky. Otec hovoril, že by mal pokosiť tento trávnik, ale mne sa to takto páči.

 Prešla som cez hrdzavú bránu a začala som kráčať po chodníku. Bolo to tak divné kráčať po lese počas dňa, než počas noci. Stromy nevyzerajú tak vysoké  a tma a slnko vrhali lúče na malú zaprašenú cestičku.

Chôdza sa zdala teraz oveľa dlhšia, než keď ma tu Harry vzal, a zaujímalo by ma, či je to preto, že som teraz sama. Začala som premýšľať, že som možno išla zle, ale čoskoro som zahliadla vrch vŕby predo mnou.

Stúpila som na čistinku, pričom som na chvíľu obdivovala krásu, keď slnko perfektne vrhalo lúče. Pramene vŕby sa ľahko vo vetre hojdali, s pohybujúcimi sa dvoma hojdačkami. Zahliadla som pohyb kútikom oka a keď som prešla bližšie, tri malé králiky skočili na čistinku. Striebristo modrý motýľ pristal na steble trávy pár metrov od miesta, kde som stála.

Počula som zašušťanie a pozrela som sa na jednen zo stromov ležiacich na čistinke. Zelené oči, ktoré zodpovedali listom stromu sa pozreli na mňa a Harry sa široko usmieval z vetvy stromu vysoko nad zemou.

"Dobré popoludnie," pozdravil ma, oprierajúc sa jeho dlaňami. "Videl som, ako prichádzaš z vášho dvora. "

"Áno," povedala som.

"Chceš isť sem hore?" Spýta sa, ľstivý úsmev prešiel cez jeho tvár.

"Nie, vďaka," povedala som.

"Ach, áno," povedal. "Máš strach z výšok. Teraz si spomínam. "

"Len trochu mám strach z výšok," Opravila som ho.

"Samozrejme."

Vietor mi prefúkol vlasy cez rameno. "Takže ... čo robíš tam hore?"

"Sledujem svet zhora."