Slnečný lúč |DOKONČENÉ| ✔

56. kapitola

Pekný slnečný deň všetkým😊. Viem, dlho nebola kapitola. Ospravedlňujem sa, no potrebovala som si chvíľu oddýchnuť😢. Ďakujem za všetky krásne komentáre a votes, veľmi ste ma potešili v predošlej časti😍😍. Dúfam, že sa vám bude kapitola páčiť, vidíme sa opäť zajtra pri novej. 💖

Venujem Magyna1234, Kurokawai, Malencia21, domik5353.💕🌹💕

(Magyna1234 viem, že to nie je podľa tvojho scénaru, ale dúfam, že sa ti to tiež bude páčiť.😜)

Bozky _Amy_january💋💋

Emma

Otvorila som dvere a tam som ho uvidela...

Sedel na stoličke, nehýbal sa. Tvár mal celú od krvi, ruky zviazané za chrbtom. Oblečenie mal roztrhané a špinavé. Okrem neho sa tu nikto nenachádzal.

„Harry !" bolestne som vykríkla a rozbehla sa k nemu.

Nereagoval, hlava mu visela dolu.

Kľakla som si k nemu a podvihla mu bradu. Oči mal zavreté. Keď som počula, že dýchla, značne sa mi uľavilo.

Rukou som mu prešla po zranenom líci. Obočie mal rozrazené, peru natrhnutú. Oko sa mu podlialo krvou. Niekto ho musel poriadne zmlátiť.

Prepadol ma obrovský pocit viny a zodpovednosti. Pár sĺz sa mi rozkotúľalo po tvári, no rýchlo som ich zotrela. Musím niečo spraviť, nie tu vyplakávať!

„Harry, počuješ ma ?" jemne som s ním zatriasla, pretože som nevedela, čo všetko má ešte zranené.

Nič. Prázdno, ktoré pohltilo moju dušu bolo neznesiteľné. Ja som za to mohla ! Je tu kvôli mne !

„Ten ťa ešte dlho počuť nebude." prehovoril ten najodpornejší hlas, aký som kedy počula. Zasmial sa, čo ma prinútilo sa na neho pozrieť.

„Si netvor !" vykríkla som zúfalo na Dominica. Pri ňom stál ešte jeden obrovský chlap, z ktorého išla hrôza bez toho, aby niečo spravil. Modlila som sa, aby si nevybil svoju zlosť na Harrym.

„Ja ? To ty, miláčik." povedal a luskol prstom. Mohutný chlap sa pohol smerom ku mne, čo nebolo dobré znamenie. Chcela som ujsť, no moje nohy ma odmietali poslúchať.

Schmatol ma za rameno tak silno, že som mala pocit, že mi práve zlomil kľúčnu kosť. Postavil ma na rovné nohy a hodil ma o stenu. Prudká bolesť sa dostavila ihneď. Zošuchla som sa popri stene, pričom sa mi zatvárali oči. Nedokázala som otvoriť viečka, avšak všetko okolo seba som vnímala.

Muž sa postavil na svoje pôvodné miesto a prešiel ku mne Dominic.

„Vstaň !" skríkol. S ťažkosťou som urobila tak, ako povedal a chytila som sa za boľavé plece.

Dominic zľahka zdvihol svoju ruku a hánkami mi jemne prešiel po tvári. Pri jeho dotyku ma myklo.

„Ach, sladká Emma, čo si to len so mnou porobila ?" každé jedno slovo vyslovoval pomaly a zreteľne.

„Pozri sa na toho chudáka. Keby si ma vtedy poslúchla, sem sme sa nemuseli nikdy dostať. Mohli sme byť iba ty a ja." dopovedal a spravil krok ku mne. Pritlačil sa na mňa svojím telom, čím mi znemožnil akýkoľvek pohyb.

Chcela som na neho kričať, chcela som ho od seba odtlačiť, ale nedokázala som sa ani pohnúť, nie to ešte vyriecť nejaké slovo.

Ruku presunul na môj pás a silno ma k sebe pritlačil. Druhou ma uchopil nižšie a odstránil aj poslednú medzeru, ktorá medzi nami bola.

Jeho ostrý dych som cítila na svojej tvári. Cítila som, ako sa približoval. Vtedy sa moje telo rozhodlo, že konečne niečo spraví.

Pozbierala som všetku silu, čo som v sebe mala a odsotila ho.

Spadol na zem, lenže postavil sa rýchlejšie, ako som predpokladala. Nespravila som ani krok a už bol opäť pri mne.

„Sama si si to vyžiadala." sladko sa usmial a znovu luskol prstom.

Jeho "gorila" sa zahnala rukou, a trafila Harryho presne do brucha. Mala som pocit, akoby zasiahol mňa. S Harry to nič nespravilo, iba sa trochu zošuchol zo stoličky. Vnútorné bolesti však musel mať obrovské.

Slzy opätovne zaplavili moje oči, načo Dominic ihneď reagoval.

„Neplač, drahá. Pamätaj, že vždy, keď mi budeš odporovať, odnesie si to tvoj priateľ." povedal a vtisol mi bozk na líce.

„Kvôli tebe by som zabil aj človeka." pošepkal mi nepríjemne do ucha a ja som nemala najmenší dôvod pochybovať.

„Teraz choď a zbaľ si veci. O hodinu ťa bude čakať auto pred tvojím domom. Začína sa nová éra tvojho a môjho života." prehovoril poslednýkrát a pustil ma.

Posledný pohľad som venovala Harrymu a opustila som budovu.

Len čo som vyšla von, objavila som v sebe novú silu. Silu zachrániť všetko, čo som pokazila. Musím zachrániť Harryho aj seba !

Nemám toľko času, a tak musím konať rýchlo. Chce to prefíkaný plán, ktorý sa samozrejme musí podariť. Nebudem na to ale stačiť sama.

Doma som sa objavila už o pár minút, vďaka mojej dobrej kondičke.

Rýchlosťou blesku som vletela do izby Dylana, ktorá však bola prázdna. Z úst mi vyletela nejedna nadávka, ale nevzdávala som to.

Prebehla som do mojej izby a snažila sa nájsť mobil. Roztrasenými rukami som vyťukala Marcovo číslo. Ani po piatom pípnutí sa nikto neozýval.

Položila som a až teraz som mala pocit, že som bezmocná. Som na to sama a neviem, či to zvládnem.

Spustila som sa na zem a rukami si objala kolená. Mozog mi pracoval na plné obrátky, no žiaden ďalší plán nie a nie prísť.

Odrazu sa ozval telefón, po ktorom som sa doslova hodila.

„Marco ?" nebol čas na nijaké pozdravy, ubiehal mi čas.

„Marco potrebujem, aby si prišiel ku mne v čo najkratšom čase." zavalil ma množstvom otázok, avšak rýchlo stíchol, keď som mu povedala, že ide o život.

Dostavil sa do desiatich minút. Medzitým som si do ruksaku zbalila pár vecí, aj keď sa nehodlám nikam odísť s Dominicom.

„Čo sa deje ?" spýtal sa, keď som ho ťahala hore po schodoch.

V rýchlosti som mu vysvetlila celú situáciu, na čo na mňa civel s otvorenými ústami.

„Aký je plán ?" zachoval chladnú hlavu a snažil sa mi pomôcť.

„Dominic urobil jednu chybu. Miesto, ktoré vybral, malo iba jednu miestnosť. Bola to veľká, prázdna budova. Nikto okrem Harryho, Dominica a jeho "gorily" sa tam nenachádzal. Dokonca si ani nemyslím, že by mal nejakých iných chlapov. Bol tam sám a to je jeho chyba." Marco prikývol, a tak som pokračovala.

„O pár minút príde pre mňa auto, ktoré ma vezme za ním. Vravel niečo o tom, že sa nám začne nová éra našich životov. Nemyslím si však, že do nej bude patriť Harry, čiže sa pokúsim presvedčiť Dominica, aby pustil Harryho a zostali by sme iba dvaja. Harry ma nenechá odísť s ním, v tom som si stopercentne istá. Pravdepodobne sa vráti k sebe domov alebo k nám. Tvojou úlohou je, byť pri ňom, nech už sa deje čokoľvek." dohovorila som, pričom som sa snažila byť stále silná.

„Máš pravdu. My máme väčšiu šancu zachrániť teba ako ty Harryho. Si si istá, že tvoj plán vyjde ?" opýtal sa pre istotu Dominic, na čo som sa iba usmiala a hodila sa mu do náručia.

„Verím, že sa to podarí. Niečo vo mne je o tom presvedčené."