Why Is So Hard To Say | ZACH HERRON | SK

47

Pozrela som sa do veľkého zrkadla v mojej kúpelni. Stiahla som si dole tričko aj s podprsenkou. Hruď dom mala začervenenanú. V strede hrude som mala svoju hlavu leva s korunou. A nad ňou bolo čerstvé tetovanie veľkej hlavy jeleňa s obrovským parožím. Tie parohy mi pekne odkolesovali vrch mojich pŕs, zatiaľ čo jeho hlava bola pekne v strede. Ten lev bol viac na ľavej strane pri srdci. Bolo to krásne. Obdivujem toho ruského tatéra. Ako spojil jedno tetovanie s druhým. Neviem ako to urobil, ale nevyzerali ako dve rôzne, ale jeden celok. Na druhú strany, toto už nezakryjem. Nie tak jednoducho, ako toho leva. Bol predsa len menší, ale stále bolo vidieť, že na mojom poprsí má dôležitejšie postavenie. S tým kamuflovaním som si však úplne starosť robiť nemusela. Rozhodla som sa, že už nič skrývať nebudem. Žiadne kérky, cucfleky, škrabance či kúsance. Nič. Budem to proste ja.

„Spokojný s novou ozdobou?" opýtala som sa veselo, ako som vchádzala do kuchyne. Chalani boli bez tričiek, a vždy keď prešli popri nejakom zrkadle, nebolo ich teda málo, si obzerali jeleňa. „Mega dobre to ten chlap spravil." Poznamenal Jacob. „Ale dosť to bolí." Posťažoval si Brandon. Prišla som k nemu. „Chúďa malé. Pofúkam ti bobo?" odul peru, a ja som ho objala. „vieš, že tí rusi majú vo zvyku chodiť s odhalenými kérkami na každú poradu a na každý zásah?" spýtal sa ma Jess. „Čo mi tým chceš povedať?" „No len že som zvedavý, ako tam budeš chodiť ty." Zasmiali sme sa. „Nejako to už vymyslím, po to sa neboj."

Boli štyri hodiny poobede. Presne pred dvadsiatimi dvoma minútami mi prišla správa od Daniela, že mám prísť k nim. Povedala som si, prečo nie. Asi sa mi chcú ospravedlniť. Teda dúfam že to Jake spraví. Hlavne on. Keď je teda s nimi. Mala som na sebe krátku čiernu sukňu, ktorá mi bola tak do polky stehien. Tetovanie bolo stále červené, ale už skoro len nebadateľne. Tak som sa rozhodla, že si dám bledoružovú braletku, ktorá bola nejakým zázračným spôsobom vykrojená tak, že bolo vidieť obe tetovanie bez toho, aby boli moc zakryté. Toto budem nosiť na tie ich hlúpe porady.

Cestou dolu som nikoho nestretla. Počula som ale zvuky z telocvične, tak som si myslela, že majú tréning s Egonom. Nasadla som na svoju milovanú motorku, a hor sa ku chalanom. Išla som si takým tým vychádzkovým tempom po LA. Obhliadala som si to tu. Nikdy som si neuvedomila, aké krásne LA naozaj je. Samozrejme, boli tu aj také tie špatné ulice plné odpadkov a potkanov, ale moja cesta bola len po pekných cestách blízko mora. Ku vile Why don't We som došla tak o pol hodinku. Brána bola otvorená, a vonku ma už čakali moji traja bratia. Vystúpila som z motorky, helmu som nemala, tak som sa vybrala za nimi. Logan vypleštil oči na môj dekolt. „Čo to tam piči máš?" hneď na mňa zrúko. Jack ho hneď zahriakol pohľadom. Rozumný chlapec. Niekedy sa mi však zdá, že sú všetci v mojej rodine sprostejší odo mňa. „Tetovanie." Odvetila som chladne. „Ako dlho?" vypytoval sa ma ešte stále neumiernený Logs. „Toho leva tak skoro štyri roky. Toho jeleňa ani nie deň." Odpovedala som mu čoraz chladnejšie. „Štyri roky!! Veď máš pre boha 16. Štyri roky? Veď to si mala tak 12 rokov. A prečo si nám to nepovedala? Aspoň to!" čertil sa. „Logan to stačí." Stopol ho Jake. „Poďme do vnútra, a normálne sa porozprávame." Navrhol Jack, a on našťastie prikývol. Nasledovala som ich do domu. Bola som prekvapená, že nezastali ani v obývačke, ani v kuchyni, ale viedli ma na hornú terasu, kde bol bazén, aj pekné posedenie. Boli tam aj ostatný. Čakali na mňa. A neveriacky si ma obzerali. Veľmi jasne som zachytila Zachov pohľad. Potrebovala som ho. V posteli. Taktiež ten Danielov. Bolo v ňom toľko nepochopenej lásky. Lásky, ktorú  som mu nikdy nemohla dať.

Zdvihla som hlavu, „Chceli ste ma vidieť?" môj špičkovo nacvičený ľadový hlas ma ani teraz nezradil. „Môžeme sa porozprávať?" opýtal sa ma Daniel. Prikývla som, a posadila som sa na stoličku za veľký stôl. Sadol si aj Jack, Logan a Jake. Začal Jonah „Chalani by sa ti chceli ospravedlniť. Je im ľúto toho čo sa stalo. Aj mne. " Pozrel hlavne na Jacka, Daniela a Jakea veľavravným pohľadom, ktorým sa ich snažil prinútiť k tomu, aby hovorili. Odfrkla som si. „Prečo to nepovedia sami?" opýtala som sa ich, a veľmi nepozorovane a jemne som si odhrnula vlasy aj bundu z ramena. Aby videli čo mi spravili. Neurobila by som to, keby za to nemohli. Teda Jake. Hlavne on. „Viete, neserie ma vôbec to vykĺbené rameno," pozrela som sa na Jacka, a on sa pozrel na moje opuchnuté fialové rameno, „ale to, že zo všetkého ma obviňujete. Nenecháte ma nič vysvetliť alebo obhájiť sa. To ma štve. A potom nakoniec prídete ešte s tým, že sa mám sem vrátiť, pritom mi každý niečo stále vyčítate." Povedala som im, a pozrela som sa každému do očí. Každému len nachvíľku. „Tak nám povedz, čo my nemáme, a má to tá tvoja zberba." Fľochol na mňa Zach.  Vyvalila som oči. „Zberba? Naozaj Zach? Na viac sa nezmôžeš? Nepoznáš ani jedného z nich, a ešte ich budeš urážať? Prepáč, ale toto si naozaj vyprosujem." Bola som nahnevaná. Veľmi. Nemá im čo takto hovoriť. „Odpovieš mi aj na otázku?" tvrdo sa mi pozrel do očí. „Myslím, že my dvaja v tejto debate nebudeme vôbec chýbať." Zdvihol sa Corbyn, a potiahol za rukáv aj Jonaha. Odišli. Vzdychla som si. „Majú moju plnú dôveru, a sú to jediný ľudia, ktorým by som zverila svoj život." Odpovedala som mu. „Nieje to náhodou tak, že tam máš svoju šukaciu hračku, ktorú si tu nemala?" vyprskol na mňa Jake. Jedným očkom som pozrela na Zacha. Jeho pohľad sa stretol s mojím. Ja som sa však hneď odvrátila. „Nie, s Oliverom nespávam. Od toho, čo som odišla z New Orleans." Túto vetu som veľmi zrozumiteľne vyartikulovala. „Tak potom čo?" zapojil sa Daniel. Bolo vidno, že jeho to možno hnevá najviac. Ale tak úprimne. On však narozdiel od nich rešpektoval moje rozhodnutie. Oprela som si bradu o ruky. „Nemôžem, neviem a nechcem vám to vysvetľovať." To bola pre Logana asi posledná kvapka. „Prečo kurva nepoznám svoju sestru? Začni hovoriť. Rozviaž si kurva Terez ústa! Nepovedala si nám skoro nič o svojej minulosti. Som tvoj brat. Mám právo to vedieť!" a posledná kvapka aj pre mňa. „Mám plné právo držať hubu. Opustil si ma Logan! Nechal si ma len tak. Ty nemáš právo na nič, čo sa týka mňa. Mal si mi byť bratom. Mohla som mať normálne detstvo. Hrať sa s hračkami na dvore v škôlke. A vieš čo som robila namiesto toho? Zachraňovala som si svoj skurvený život ako sa dalo. A robila som čo najviac. Ale ani to niekedy nestačilo. Nevšimol si si čistou náhodou moje jazvy na chrbte? Zápestiach? Nie? Vidíš teda, akým si mi bratom." Zdvihla som sa prudko zo stoličky. Zach sa postavil tiež, a zobral ma za ruku. Videla som pootvorené Loganove ústa. „Zach.." chcela som namietať, aby ma pustil. On ma však viedol ďalej k jeho autu. „Zach, počkaj.." „Terez prosím ťa mlč. Chcem si zajebať."

Na túto kapitolu som mega hrdá ...
Určite mi napíšte váš názor❤️❤️❤️💕
A keď máte zajtra monitor  tak veľa šťastia aj tebe mojo yooitsbia