Markhuyck 18+

324 7 3
                                    

Sedel som v škole v ľavici. Okolo mojej triedy šiel môj dajme tomu "idol". Volal sa Mark. Mark sa mi veľmi páčil a vždy som sa musel pozrieť keď išiel okolo. Bol odomňa o 2 roky starší. No na veku predsa nezáleží že?
"Heeej Hyuck!" Udrel ma Jeno silno po chrbte.
"Auuu Jeno! To bolí!"
"Oh prepáč baby" povedal so žmurknutím.
Neznášal som keď mi hovoril baby. Mohol mi to hovoriť len jeden jediný človek na tejto zemi. Keď som sa postavil a šiel na záchod, šmyklo sa mi a ja som si myslel že si zlomím nohu. No nie. Niekto ma chytil a podoprel aby som nespadol a neublížil si. Pozrel som sa a uvidel som Markovu nádhernú tvár. Pozerali sme si priamo do očí.
"Si v poriadku chlapče?" Spýtal sa ma Mark.
"J-Jasné" odpovedal som zahambene. Mark mi pomohol aby som stál.
"Tak nabudúce si dávaj väčší pozor Okay?" Povedal Mark.
"A-Áno.." odpovedal som.
Bol som šťastný. Nikdy som ešte nebol tak šťastný, ako som bol teraz.
"Je čas ísť domov pán zamilovaný.." povedal s čudným výrazom v tvári Jeno. Čo mu zas je?
"Urobil som niečo zlé?" Opýtal som sa .
"Vlastne, nie." Odpovedal Jeno.
"No tak aký máš dôvod na to že sa poriadne na mňa ani nepozrieš?" Opýtal som sa.
"Neviem." Odpovedal a šiel ďalej. Išiel dosť vopred. Vôbec si ma nevšímal. Veď ani ja jeho. Mal som mobil a dáta, a to mi po ceste do budovy stačí. Jena nepotrebujem. Zastrčil som svoj mobil do vrecka. O malú chvíľu na to mi mobil zavibroval. Vybral som si ho z vrecka a pozrel sa. Prišiel mi Snapchat. Niekto si ma pridal. Otvoril som snapchat a fotku ktorú mi poslal neznámy. Pozrel som sa na display a uvidel som tam Marka. Zastal som a pozeral sa na svoj mobil. Jeno bol odomna ďaleko asi 30 metrov a nezastavoval sa. Mne sa od šťastia tlačili slzy do očí. Jeno sa obzrel. Ja som pridal do kroku. Kým sme šli po ceste domov, stretli sme pri obchodoch Taeyonga a Tena. Sladko sa držali za ruky. Potreboval som to tiež. Zastali pred obchodom s topánkami. Na obchode sa otvorili dvere, a vyšiel z nich Mark. Chcel som ísť rýchlejšie za Jenom no zakopol som.
"AU! Boháča tam!" Zkričal som a ležal som na zemi.
Mark za mnou začal utekať.
"Si v poriadku?" Opýtal sa.
"Áno som.." odpovedal som. Úplne cely som sa červenal. Cítil som to.
"Ešte dnes sme sa dohodli že budeš opatrný.. hovorím pravdu?" Opýtal sa.
"A-Áno.. prepáč" ani som nevedel za čo sa ospravedlňujem.
"Haha prečo sa ospravedlňuješ?" Opýtal sa Mark.
"Um...ja ani neviem.."
"Je čas z tej špinavej zeme vstať nemyslíš si?" Opýtal sa ma Mark, a načahoval za mnou ruku aby mi pomohol. Pomohol mi.
"Nejdeš s nami?" Opýtal sa ma.
Pozrel som sa na Jena. Jeno mávol rukou a šiel ďalej.
"Okay.." furt som sa červenal.
"Vidím že krívaš... si naozaj v poriadku?" Opýtal sa Mark ustarostene.
"Áno som.."
Šli sme ďalej. Noha ma po čase prestala bolieť.
"Ale Markimoo čo to čo to ty kanec nebal mi moje slniečko haha" povedal z ničoho nič Tennie. Taeyong ho drgol lebo žiarlil. Ja som sa len usmial a červenal sa.
"Keď oni tak môžme aj my nie?" Povedal Mark.
Neviem na čo narážal. Taeyong a Ten na nás pozerali čo sa bude diať. Zrazu som cítil ako ma niekto drží za ruku. Pozrel som sa, a Mark sa na mňa pozeral s úžasným úsmevom. Prepietli sme si prsty.
"Ohhh čo koby sme šli na zmrzlinu?" Opýtal sa Taeyong. Všetci sme súhlasili pretože bolo nesmierne teplo. Keď sme vošli do cukrárne, s Markom sme sa pustili. Ja som sa len pousmial, a zas som cítil že sa červenám. Keď mali Taeyong a Ten vybraté, šli von. Ja som stál, aby si Mark vybral prvý.
"Tak akú si dáš Hyuckie?" Opýtal sa Mark.
"Umm ja ešte neviem.." povedal som.
"Tak si dáš tú istú čo ja?" Opýtal sa.
"Fajn." Odpovedal som na jeho otázku.
"Koľko to bude?" Spýtal som sa, a vyťahoval som si peňaženku.
"Nehaj ma to zaplatiť. Takému cute človiečikovi ako si ty sa nedá odolať."
Červenal som sa ešte viac, ako tie štyri razy pred tým.
Vyšli sme z cukrárne. Taeyong a Ten sedeli na lavičke, a dávali si sladkú pusu. Pozeral som na nich ako malé dieťa.
"Chceš to skúsiť? Haha" opýtal sa ma Mark.
"Ummm" nevedel som čo mám povedať.
" ale nie robil som si srandu prepáč" povedal mi Mark.
"To je v pohode.." povedal som.
"Máš priateľku?" Opýtal sa.
"Nie" povedal som. Nikdy ma dievčatá nezaujímali. Vždy som sa pozeral po chlapcoch. Už od základnej školy som začal zisťovať že sa mi páčia chlapci.
"Uhh ani ja haha. O dievčati som ani neuvažoval. Som skôr na chlapcov." Povedal mi s úsmevom Mark.
Ja som len naňho pozeral.
"Ak ti to vadí kľudne mi povedz" povedal Mark.
"Nie nie v pohode...veď sme na tom tak isto." Povedal som.
"Oh woow ale aspoň niesme jediný haha" povedal.
"To teda niesme haha" odpovedal som. Taeyong a Ten sa postavili z lavičky. My s Markom sme sa vybrali tiež. Bol som celkom unavený zo školy a ešte keď som si pomyslel že keď prídem, tak sa budem musieť učiť Angličtinu, pretože zajtra píšeme. Markovi zazvonil telefón. Mark ho zdvihol. Mark hovoril úplne iným hlasom. Počul som, ako sa s telefónu ozýva nejaká hudba. Mark to položil.
"Taeyong?" Zavolal na Taeyonga.
"Áno?" Taeyong sa otočil aby vedel čo Mark potrebuje.
"Môžme ísť niekam kde sa môžme porozprávať len my dvaja?" Spytal sa Mark pozerajúc Taeyongovi do očí.
"Áno môžme." Odpovedal mu Taeyong. My sme si zatiaľ šli s Tenom niekam sadnúť. Ešte furt ma bolela tá noha čo som zakopol. Keď sa Mark rozprával s Taeyongom, furt po mne pozeral.
Mark: "počuj Taeyong.. sľúb mi že Hyuckovi nepovieš nič o tom že mám niečo s Taeilom.."
Taeyong: "v poriadku neboj sa.."
Mark: "dobre ďakujem"
Taeyong: "a môžem sa spýtať prečo? Aj tak Hyuckovi by to bolo asi jedno."
Mark: "nie nebolo..a mne tiež nie ja ho potrebujem chápeš? Zamiloval som sa."
Taeoyng: "Volal ti Taeil že?"
Mark: "áno áno... ale to ti vysvetlím neskôr poďme už za nimi..."
Taeyong: "okay"
Taeyong a Mark kráčali smerom ku nám. S Tenom sme vedeli, že sa dorozpravali. No zaujimalo by ma o čom. Som strašne žiarlivý.
"No poďte chlapci" povedal Taeyong.
Postavili sme sa a šli sme. Mark šiel popredu. Ako by som tu ani nebol. Zosmutnel som. O chvíľu som cítil niekoho ruku na mojom pleci. Obzrel som sa, a bol tam Yuta.
"Oh ahoj Yuta" povedal som.
"Zdar" odpovedal mi s úsmevom.
"Si nejaký smutný nie?" Opýtal sa ma.
"Nie nie som v poriadku." Nechcene som sa usmial.
"Hm okay teda" odpovedal.
"Markimoooo frajer ťa zháňal po celej SM budove haha" skričal s radosťou Yuta. Ja som len ostal prekvapený. Pridal som do kroku aby som bol v budove čo najskôr.
Mark: "Si ko***?! Načo to tu vyziapuješ na celé mesto do b***... si to posral teraz." (Haha sorry za vulgarizmy)
Yuta: "oof prečo? Ja som ti to len povedal."
Mark: "buď už prosím ťa konečne ticho..."
Yuta viac neodpovedal. Taeyong a Ten to neriešili. Keďže som bol pred nimi, a dosť ďaleko, rozplakal som sa. Slzy mi stekali po tvári. Nepozeral som sa okolo. Dal som si slúchadlá a šiel som ďalej.
!BUM!
Z ničoho nič som ležal na zemi. Nič som nevidel. Bolelo ma celé telo.
"Hyuck!!!!" Kričal Mark.
Všetci sa za mnou rozbehli.
"Taeyong alebo niekto volajte tú zasranú sanitku!" Kričal Mark. Zrazilo ma auto. Z auta niekto vystúpil a začal sa ospravedlňovať.
"Ste normálny?? Ste slepý alebo niečo?!" Kričal Mark do vodiča auta.
"Trúbil som" povedal.
"Máš brzdiť ty deb**!" Kričal Mark.
"Mark ukľudni sa" hovoril mu Taeyong.
"Mám sa ukľudniť?? Ako?! Dá sa to vlastne?!" Kričal ďalej Mark.
"Mark.." zašepotal som.
"Hyuckie!" Zohol sa ku mne a hladkal ma po vlasoch.
"Budem v poriadku neboj sa..." povedal som mu, snažil som sa usmiať no nešlo to. Všetko ma bolelo. Zavrel som oči. Ráno som sa zobudil v nemocnici. Zo včerajška som si nič nepamätal. Poobzeral som si miestnosť v ktorej som strávil noc. Videl som ako pri mojej posteľi sedí na stoličke Mark, a spí. V ruke mal plyšového macka Ryana. (Kakao-Talk Ryan)
Mark sa pomaly zobúdzal. Hneď ako otvoril oči, sa na mňa vrhol a objal ma.
"Haechan! Ani nevieš ako som sa bál!" Vykríkol Mark na celú izbu.
"Mark nekrič bolí ma hlava haha" povedal som mu a pousmial som sa.
Mark mi dal sladkú pusu na líce. Začal som sa červenať.
"Bol si tu celú noc?" Opýtal som sa.
"Áno haha" odpovedal unavený Mark.
"Tak Mark choď do dormu.. si unavený musíš sa vyspať." Povedal som mu.
"Ale sľúb mi jednu vec.. budeš mi každý deň a každý večer volať dobre?" Opýtal sa ma.
"Haha to vieš že áno... tak bež už." Povedal som mu. Keď odchádzal poslal mi ešte maličkú pusu. Cítil som sa úžasne. Macka ktorého mi tu nehal, silno som objímal. Do izby za mnou prišla sestrička.
"Váš priateľ tu bol celú noc." Povedala s úsmevom na tvári.
"Priateľ?" Opýtal som sa celý červený.
"Tvrdil že je váš priateľ.." odpovedala.
"Oh dobre haha." Usmial som sa.
"Mali by ste mu zavolať že dnes večer sa už uvidíte.. večer vás prepúšťame."
"Oh vážne? Tak to je super!" Odpovedal som celý šťastný.
"O 18:30 môžte ísť :)"
"Ďakujem!" Povedal Som.
Vzal som svoj mobil a vytáčal Markove číslo.
Mark: "haló?"
"Ahoj počuj mám ti niečo dôležité povedať"
Mark: "no čo to je"
"Takže dnes..."
Mark: "dnes?"
"Večer..."
Mark: "no tak nenapínaj ma toľko."
"O 18:30 ma prepúšťajú domov"
Mark: "vážne?! Prídem ťa počkať! Pomôžem ti zo všetkým čo bude tréba! Už ťa nenechám ublížiť si!"
"Haha okej vidíme sa"
Mark: "Maj sa tešíme sa!"
Zložil som. Cítil som sa uplne úžasne. Lepší pocit som asi nepoznal. Bol som unavený tak som si šiel trochu pospať.

(Mark)
"Taeyong???"
Taeyong: "Áno Mark?"
"Mohol by som si zájsť do obchodu? Potrebujem niečo súrne kúpiť."
Taeyong: "jasné choď"
"Ďakujeeeem"

"Jungwoo?????"
Jungwoo: "čo potrebuješ Markimo"
"Nejdeš so mnou na menší nákup??"
Jungwoo: "haha s radosťou aj tak Lucas len gemblí."
"Haha okej bež sa obliecť."

Po 5 minútach...
Jungwoo: "môžme ísť"
"Fajn"
Jungwoo: "čo ideme vlastne kupovať?"
"Dnes príde Haechan. Tak chcem spraviť menšie prekvapenie."
Jungwoo: "skvelé! Čo to bude?"
"To je trochu súkromné haha"
Jungwoo: "okej no..."

(Ja-Hyuck)
Volal som Markovi.
"Mark?"
"Som tu " povedal mi do telefónu.
"Fajn už letím dole"
"Prosím ťa len si neublíži mojo" povedal Mark.
"Haha okeeeej"
Zišiel som dole. Uvidel som Marka. Mark sa za mnou rozbehol a objal ma.
"Chýbal si mi!" Povedal šťastne.
"Nevideli sme sa asi 24 hodín a ja ti chybám? haha" spýtal som sa
"Áno!" Pozrel na mňa. Dal mi pusu na líce. Začal som sa červenať. Keď sme prišli späť do dormu, všetci ma privítali. Potom ma Mark zaviedol do jeho izby.
"Sťahuješ sa ku mne do izby haha" povedal mi.
"Čože? Haha" opýtal som sa.
Mark bol ticho. Otvoril na izbe dvere. V izbe bola príjemná vôňa. Na manželskej posteli boli poukladané lupienky z ruží, a sviečky do tvaru srdca. Na stole bolo šampanské a dva lesklé poháre.
"Woow" zajasal som.
"Keďže už spolu chodíme, pripravil som ti toto hehe" povedal Mark.
Ani som nevedel že spolu chodíme ale nevadí haha. Mark šiel ešte niečo zobrať. Keď sa vrátil, kľakol si.
"Hyuck..."
"A-áno?"
"Vezmeš si ma?"
Ostal som zmätene stáť pretože to bolo na mňa moc rýchle. Ale čo som mal iné povedať ak nie áno? Haha.
"Áno!"
Mark mi nasadil nádherný prsteň. Mark dokonca doniesol aj zákusky. Zvolal všetkých do spoločenskej, a tam sme mali menšiu oslavu. Keď sa oslava skončila, s Markom sme šli na svoju izbu.
"Idem sa osprchovať" povedal som.
"Fajn počkám ťa" povedal Mark.
[18+]
Vošiel som do kúpeľne. Všimol som si že je môj penis tvrdý.
"Ahh Haechan teraz fakt nie.." pomyslel som si.
Sprchoval som sa. Keď som sa osprchoval, obliekol som si župan.
Vyšiel som zo sprchy. Mark bol v župane tiež.
"Bol som sa sprchovat u Taeyonga.. bol som moc spotený" povedal mi Mark.
"V poriadku"
Mark sa postavil zobral ma za ruku, sadol si, a mňa posadil naňho. Cítil som že je tvrdý aj on. Pomaly zo mňa dával župan od vrchu dole. Začal jemne bozkávať môj krk, a sem-tam urobil nejaký ten cucflek. Položil ma na posteľ. Neprestával ma bozkávať, a šiel nižšie a nižšie. Keď už bol dole pri mojom penise, začal ma uspokojovať. Jemne som vzdychal. Markovi sa to páčilo pretože, som videl že sa sem-tam pousmial. Mark sa uspokojoval tiež. Z pod postele vybral krabičku kondómov, a lubrikant. Mark prestal. Na penis si nasadil kondóm a natrel si ho lubrikantom. Mark ma otočil na kolená. Podoprel som sa rukami. Mark mi ho tam jemne zasunul. Bolo to vášnivé a krásne. Po asi nejakej pol hodinke Mark cítil že bude hotový.
"Hyuck!"
Keď sa Mark urobil, celý zadychčaný sme si ľahli na posteľ.

Objímali sme sa celú noc. Spalo sa nám úžasne. Ráno keď sme vstali, Mark sa na mňa úžasne usmial. Miloval som jeho úsmev. Bol len môj. Jeho uWu líčka boli len moje. Taeyong nás prišiel zavolať na raňajky. Videli sme na chodbe Taeila a Johnnyho ako sa držia za ruky. Mark bol rád, že už má Taeila z krku. Šli sme sa teda najesť. Keby ste len videli aký boli Jeno a Jaemin spolu zlatý. Nemohli sme z nich haha^^.
Žili sme si úplne úžasný život. ❤️po raňajkách sme šlo všetci na nákupy❤️

You've reached the end of published parts.

⏰ Last updated: Mar 30, 2019 ⏰

Add this story to your Library to get notified about new parts!

Markhyuck [18+]Where stories live. Discover now