Slnečný lúč |DOKONČENÉ| ✔

61. kapitola

Pekný večer😘. Nová kapitolka je na svete a ja dúfam, že sa vám bude páčiť😁. Dala som si na nej extrémne záležať😊. Ďakujem za všetky votes, prečítania a komentáre😍😍.

Bozky _Amy_january 💋💋

Harry

Emma ešte stále spí, no ja už dve hodiny sedím za počítačom a plánujem našu dovolenku snov. Letenky som už objednal, dokonca som si ich už aj stiahol a vytlačil. Teraz si prezerám rôzne stránky o Riu.

Áno, presne tak ! Vybavil som nám dovolenku do Ria. Večer, keď Emma zaspala, rozmýšľal som, aké miesto vybrať a spomenul som si na jej nástenku. Na nástenku, kde všade by chcela ísť. Na druhom mieste bol Paríž, v ktorom sme už ale boli.

Na prvom mieste na mňa svietilo, ba priam túžilo po tom, aby som si ho všimol, Rio de Janeiro.

Už viem, prečo ho Emma dala na prvé miesto. Toto čarovné miesto je priam stvorené na oddych. Toľko atrakcií a bohatý program priláka mnoho turistov.

„Dobré ráno." ozval sa nežný hlások z mojej postele. Pozerali na mňa dve veľké, rozospaté oči. Zatvoril som notebook a vstal od stola.

„Aj tebe, miláčik." ľahol som si naspäť k nej a pritúlil si ju k sebe.

„Ako si sa vyspala ?"

„Zobudila som sa na to, že miesto vedľa mňa je prázdne." smutne na mňa pozrela a následne ma pobozkala na sánku.

„Čo si tak skoro ráno robil ?" skúmavo na mňa pozrela.

„Kto je zvedavý, bude skoro starý." povedal som pomedzi bozky a postavil sa z postele. Emmu som, samozrejme, stiahol so sebou.

„A teraz, šup." kráčala predo mnou, zvodne vlnila bokmi.

„Rýchlo sa nachystaj, dnes máme toho na pláne veľa." pleskol som jej po zadku, načo zvýskla, ale poslúchla. Keď som jej chcel zavrieť dvere na kúpeľni, stiahla ma dnu so sebou. Týmto sme získali približne hodinový sklz.

Emma

Iba pred hodinou som sa dozvedela, že dnes odchádzame preč a už sedím v taxíku, ktorý smeruje na letisko.

Harry stále niečo kontroluje a nervózne trasie nohou. Mojou malou dlaňou som ho aj tak chytila sa jeho mohutné stehno a pohladila som ho. S úsmevom na mňa pozrel a venoval mi sladký bozk.

„Deje sa niečo ?" nedalo mi to.

„Keby sme sa ráno toľko nezdržali v kúpeľni, mohli sme byť už dávno na letisku a nemusel som sa zbytočne obávať, že prídeme neskoro." opäť som ho pobozkala, aby sa uvoľnil. Prekvapivo to zabralo.

Vybrali sme kufre a vybrali sa do haly. Stále neviem, kam to vlastne ideme. Harry mi to odmieta povedať, začo si odo mňa vždy vyslúži nepekný pohľad avšak plný lásky.

„Už mi konečne povieš, kam ideme ?" ruky som zopäla k sebe, vyzeralo to akoby som ho prosila.

Úsmev na jeho tvári sa rozšíril a pozrel sa na tabuľu so zoznamom najbližších letov.

Očami som lietala po obrazovke, čítala všetky názvy krajín. Keď sa mi však pohľad zastavil na nápise RIO DE JANEIRO, takmer sa mi zastavilo srdce. Nie, to nemôže byť pravda. Z kadiaľ by to Harry vedel ?

„Ktorý z nich je náš let ?" predsa len som sa opýtala, aj keď som v kútiku duše dúfala, že práve Rio je náš cieľ.

„Rio." naznačil perami, ale nevyslovil to nahlas.