Why Is So Hard To Say | ZACH HERRON | SK

48

Pozrel sa mi do očí. Pochopila som. Teda aspoň trošku. Bez reptania som teda nastúpila do auta. Mal nové bugatti. „Krásne auto. Mám také isté, ibaže matné čierne." Povedala som mu. Prikývol. Naštartoval, a motor vydal nádherný zvuk. Išiel po cestách mne neznámych. „Kam ideme?" usmial sa. Konečne. Tak veľmi mi to chýbalo. „Mám jeden menší byt v centre." Odpovedal mi, a uprel na mňa pohľad. Pozeral sa na mňa dlho. Dlho a veľmi uprene. „Pozeraj sa prosím na cestu, kým nás tu niekde nevysýpeš." Šepla som. Bola som vzrušená. Ale že strašne. Vzrušovali ma jeho ruky na volante, jeho neupravené vlasy. Pohľady ktoré mi venoval.

Zastal v nejakej odľahlej časti LA. Nepoznala som to tu. Pred nami stála celkom nová bytovka. Zach ma chytil za ruku, a mnou otriasla vlna elektriny. Viedol ma do vnútra budovy. Nastúpili sme do výťahu. Stlačil najvyššie poschodie, a viezli sme sa. Chvíľu sme vedľa seba len stáli. Boli sme blízko pri sebe-dotýkali sme sa rúk. Pozerali sme sa obidvaja na dvere. A potom ma Zach prudko stočil k sebe. Prilepil sa mi drsne na pery. Ihneď som mu bozky oplácala. Chýbal mi. Chytil ma pod bundou až pri zapínaní podprsenky. Pomedzi bozky som mu však povedala „Až v byte." A kusla som mu do ucha.

Šikovne otvoril dvere, a tresol ma o stenu, čo bola hneď vnútri. Zastonala som. Za mnou nebola stena, ale zrkadlo, ktoré sa pod toľkou silou rozbilo. Cítila som, ako sa mi črepiny režú do chrbta. Zach na to však ohľad nebral, a nenásytne ma bozkával. Odopol mi podprsenku, a odhodil ju do neznáma. Ja som mu pretiahla tričko cez hlavu. Vždy mi jeho tehličky vyrazili dych. A on očami hypnotizoval moje prsia. „To tetovanie sa ti nehorázne hodí." Šepol, a ja som sa zachichotala.

Vošla som mu rukami do vlasov. Jemne som za ne potiahla. On si ma vyzdvihol a ja som odmotala nohy okolo jeho pásu. Niesol ma niekam, ale to som nevnímala. Teraz boli jeho pery to jediné, čo ma zaujímalo. Cítila som rany na chrbte, ale tomu som nepridávala na dôležitosti. Hodil ma na posteľ, a ja som ho chytila pod krkom, a stiahla som ho zo sebou. Zasmial sa mi do pier. „Ľúbim ťa." Povedal, a stlačil mi prsia. „Ako tvoju kurvu možno." Potichu som mu odpovedala, a pretočila som sa tak, aby som bola nad ním. „Tú najkrajšiu kurvu, na to nezabúdaj."

Zobudila som sa skôr ako on. Ležali sme nahý na posteli, a boli sme do seba zapletený. Ja som sa opatrne postavila, pozbierala som oblečenie, a obliekla som sa. Pozrela som sa na Zacha. Spal tak krásne. Vyzeral ako anjel. Kiež by bol taký aj keď sa zobudí. Ale nieje.

Tie rany na chrbte som nevidela, ale určite to nebude tak zlé, ako to bývalo. Nechala som ho spať, a ja som potichu odišla. Vyšla som z bytovky, a došlo mi, že nemám poňatia, kde som. Zavolala som si teda taxík. Nadiktovala som pani adresu, a pohodlne som sa usadila. „Slečna vyzeráte unavene." Povedala. Ja som sa zahľadela dopredu do diaľky. „Aj som. Prebdená noc." Ona chápavo prikývla, a nechala ma na pokoji.

Nič som nechápala. A to som celkom inteligentná. Nechápala som za prvé správanie Zacharisa. Chce len jebať? Okej, ale tak prečo je s Loren? Ak chce vzťah s ňou, tak načo sa zahadzuje so mnou? A ak chce vzťah so mnou, tak prečo je stále s ňou? Ako dlho to bude trvať? Nájdem si ešte niekoho iného, koho budem chcieť tak, ako Zacha?

Vystúpila som z auta, poďakovala som sa panej a zaplatila som jej. Otvorila som dvere do domu, a vošla som. Hneď ako prvé som počula „Som hladný!" „Umieraaaaam." „Chcem jesť!" a musela som sa zasmiať. „Som domaa!" Zakričala som, aby ma počuli, a hneď do chodby pribehol Jess. „Terka prosím, sprav nám niečo jesť." Prikývla som z úsmevom. Aspoň že tu je všetko v poriadku. „Len sa prezlečiem, a idem." Povedala som im všetkým, a vybehla som po schodoch hore. Išla som rovno do kúpeľne, a pozrela som si môj chrbát. Nebolo to až také zlé. Mala som tam len pár škrabancov a rán, ale ani v jednom nebol kus črepu, čo bolo dobre. Dala som si na seba teda tričko a legíny, a šla som zase dole navariť tým žrútom jedlo. „Čo chcete jesť?" opýtala som. Pozerala som sa do chladničky. Niekedy rozmýšľam, ako je možné, že ju máme stále plnú. „Sprav hocičo jedlé. A rýchlo prosím." Zakričal na mňa Jacob z kúpeľne. Začala som teda robiť tony chleba vo vajíčku.

„Terka?!" zvolal na mňa Sebastián. „Áno?" odkričala som mu. Väčšina chalanov si už posadala za stôl, a lačne sa pozerali na tie chleby. „Máme problém." Povedal naliehavo, a prišiel do kuchyne. Vzdychla som si. „Aký zase?" problémov som mala tak vyše hlavy. „Respektíve tí tvoji sladkí chlapci majú problém." Hneď som zbystrila. Pár krát som zažmurkala. „Konkretizuj." Šepla som potichu. Celá kuchyňa stíchla. Dokonca akoby aj ten olej na ktorom som vyprážala prestal prskať. Sebastián si prehrabol vlasy „Tak nejak sú obklopení nepriateľskými mafiánmi." „Piče." Zahrešila som si. „Výstižné." Oprel sa o stoličku Jess. Začala som klopkať prstami o stôl. Kolieska v hlave mi naplno bežali. „Zavolaj paroháčov." Povedal Aaron, ktorý hneď zobral do ruky telefón, a začal sa po rusky dohadovať.

Ak si tam len tak nakráčame, uvidia nás, a chalani sú mŕtvi. „Má niekto nejaký nápad?" bezradne som sa na nich pozrela. Oliver pokrútil hlavou. „Ak ich obkľúčime väčším počtom chlapov ako majú oni, zaberie to?" smeroval mi otázku Brandon. Neodpovedala som mu však ja, ale Jacob. „Nie. Tí chlapíci čo sú tam, majú rozkaz zabiť sladkých chlapcov. Ak ich obkľúčime, ničomu nepomôžeme." Brandon asi nebol s odpoveďou spokojný, tak sa otočil ku mne. Ja som však Jacobovi pritakala. „Má pravdu, Brandon." Vzdychla som si. „Aaron odvolaj paroháčov. Budú tam nanič." Zdvihol obočie, ale poslúchol ma. „Čo chceš teda robiť?" dal si ruky v bok Sebastián. „Idem tam. Sama." 

hope you like it