„Bolo to, to najlepšie čo som videla“ povedala som hneď ako sa film skončil.
„Áno, si to najlepšie čo som kedy videl“ prekvapene som sa na neho pozrela. „Teda áno bolo to, to najlepšie“ nervózne si zašiel rukou do vlasov. Usmiala som sa.
„Ták“ prerušila som to trápne ticho, ktoré sa okolo nás roztiahlo.
„Tak“ zopakoval po mne a pozrel sa na mňa s vyzdvihnutím obočím. Po rozume mi chodila jedna otázka. Bolo to rande? Dlho som sa rozhodovala, či by som sa to mala spýtať.
„Bolo to rande?“ zahryzla som si do pery. Je to také moje gesto, ktoré spravím vždy keď som nervózna alebo sa cítim trápne. Prekvapene sa na mňa pozrel a jeho líca očerveneli. Takto vyzeral vážne roztomilo. Tá jeho nevinná tvár ho robila takým detským. Bravo Larissa, teraz znieš ako pedofil.
„No áno, prečo sa pýtaš? Nie, nehovor mi, že niekoho máš“ ruky si zastrčil do vreciek a prišiel ku mne trochu bližšie. Jeho blízka prítomnosť ma znervózňovala. Vlastne som tomu nechápala, možno som sa ho bála alebo niečo také. Nevedela som to opísať.
„Nie nemám, keby som mala tak by som si s tebou nevyšla.“ Odpovedala som mu pravdivo.
„To ma potešilo“ usmial sa na mňa. „Vieš, mám ťa rád, hrozne moc“ povedal a preplietol si so mnou prsty. Teraz som bola ja tá, ktorá neskrývala prekvapenie.
„Myslíš to vážne?“ zostala som z toho mierne vykoľajená.
„Vyzerám snáď, že si robím srandu?“ opýtal sa ma a potiahol ma smerom dopredu. Neodpovedala som mu, len som ticho kráčala vedľa neho. „Neodpovedala si“ povedal a stiahol ma k nemu na lavičku.
„Nie, nevyzeráš“ povedala som nakoniec a poobzerala sa po mieste kde sme sa nachádzali. Bolo to tu krásne, nie ako v tých zaprášených uliciach, kde sa na každom kroku povaľujú noviny. V tejto časti Londýna som nikdy nebola, možno preto lebo som nemala čas a trávila som ho iba v knižnici. Možno som nechala prijať fakt, že ma nikto má rád preto som mu nedávala, žiadnu odozvu, keď si ma k sebe pritiahol a preplietol si so mnou prsty. Popravde som mala strach, tento čin bol pre mňa nový. Nikdy predtým som nemala chlapca. A možno v tom bol ten problém. „Ja už budem musieť ísť“ usmiala som sa a postavila sa.
„Môžem ťa odprevadiť?“ opýtal sa ma a ja som prikývla. Kráčali sme spolu nočnou ulicou Londýna. V noci to je iný pohľad ako cez deň. Cez noc je tu pokoj a ticho a cez deň sú všade ľudia a trúbenie áut.
„Ďakujem ti“ povedala som a otočila sa k nemu. „Dnes som si to užila“ vymotala som jeho ruku z tej mojej. Otočila som sa na odchod no on si ma v tej chvíli otočil k sebe.
aj vás tak sere že sa nedá votovať? :D lol, aspoň mne nie
YOU ARE READING
WONDERFUL (Niall Horan)
Fanfiction"Celé ľudské dejiny nie sú ničím iným, ako obrázkovou knihou, v ktorej je zaznamenaná najprudšia a najslepejšia ľudská túžba: túžba zabudnúť."
