Ahojte, moje meno je Igor a rozhodol som sa vám povedať môj príbeh. Príbeh o tom, ako som prežil.
Písal sa rok 1940 a v malej myšacej chalúpke sa narodil malý myšiačik. Bol som to ja. A so mnou aj 8 ďalších súrodencov. Maminka s ockom nás všetkých milovali. Rástli sme ako z vody, aj keď vonku zúrila vojna, ale náš dom bol vždy plný lásky.
Museli sme si dávať pozor, pretože vonku to bolo nebezpečné a smrť číhala na každom kroku. Naučilo ma to byť ostražitým. Aj keď ma hocikedy vnútorný hlas pokúšal, aby som vyšiel z bezpečnej zóny myšacej kolónie. Musel som ho v sebe potlačiť. Až nadišiel ten osudný deň.
Išli sme so strýkom Hryzkovom po potraviny a vodu do najbližšej kolónie, ale museli sme prejsť cez nepriateľské územie klanu Smirnovcov. Keď sme boli mimo nášho územia, strýko Hryzkov ma upozorňuje:" Dávaj pozor synak a neobzeraj sa, len ma nasleduj". Pokýval som hlavou na znak súhlasu. Museli sme byť prikrčení v provizórnom tuneli, ktorí vytvorili ostatné myši pre lepší prechod. Lenže osud to chcel inak. S mojimi bystrými uškami som počul nepatrný zvuk, ktorý ma vytrhol z nasledovania strýka už po vytvorenej cestičke. Zastal som a zodvihol hlavu. Hryzkov sa obzrel a zakričal: „Igor dole! „ Zrazu sa na mňa vyrútil húf potkanov z klanu Smirnovcov Jeden sa po mne zahnal, aby ma zabil, ale strýko ho odhodil a našťastie to schytalo len moje ucho. Ale Hryzkov bol na tom horšie. Za chrbtom som počul len zvuk agónie: „Bež, zachráň sa!" Ja som plný strachu a s plačom utekal naspäť do kolónie a každým jedným krokom ako som sa vzďaľoval od strýka rástla moja túžba po pomste.
Dospel som. Dostal som sa na vojenskú školu pre myši a iné hlodavce, kde som stále zhromažďoval svoje schopnosti a zručnosti v boji a v sústredení sa. Na škole som sa zoznámil s Avensinom. Bol to morča. Mal talianske korene, ale vedel aj trochu po rusky. Aby som nebol za hlupáka, tak som sa aj ja začal zaujímať o jeho jazyk on zas o môj. Keby ste počuli naše skomoleniny. Smiali by ste sa ešte dodnes. Pomáhali sme si a postupom času sme boli ako bratia.
Po škole sa z nás stali vojaci a právoplatný ochrancovia kolónií. Avensis sa vrátil domov a pred odchodom mi na znak priateľstva daroval huňatú baranicu a na nej bolo napísané Nevoso gueriero- snežný bojovník.
Ako čas plynul naše životy sa plnili novými zážitkami a vlastným osudom. Založil som si veľkú rodinu z akej som pochádzal ja a plnil som si svoj životný sen- stať sa vojakom a chrániť kolóniu a druhá pomstiť strýka Hryzkova.
Tak ako každú druhú noc som mal službu. Nič výnimočné. Vo väčšine to bol stereotyp. Myslel som si, že to bude aj túto noc, ale veľmi som sa mýlil. Sedel som na strážnej veži, keď som zrazu uvidel nepatrný pohyb. Myslel som si, že sa mi to zdá, ale zaostril som a započúval som sa do zvuku vetra a ten ma upozorňoval na zlé vibrácie vtedajšieho večera.
A vtedy som to zbadal. Celé rady mafiánskych potkanov z klanu Smirnovcov. Moje malinké telo oblial studený pot. Nevedel som, čo mám skôr robiť. Či všetkých vojakov zvolať, alebo zavolať hliadky aj z druhých kolónií, ja som však, len tam stál a pozeral sa ako sa veľká masa približuje k nášmu raju bezpečia. Vtedy som počul hlas svojho nebohého strýka: "Ty to zvládneš synak!" a vlna energie mi v tej chvíli prešla telom ako blesk.
Zazvonil som na poplach v pravej chvíli. Desiatky vojakov sa zgrupovali okolo mňa a čakali sme, čo sa bude diať. Čo myslíte, že sa mi v vtedy behalo hlavou? Určite nie strach, bola to odvaha a vytrvalosť, ktoré ma poháňali ako dva ťažné kone k víťaztvu nad beštiálnymi potkanmi. Bol to tvrdý boj. Plný nenávisti, smútku a násilia. Tak ako keď som sa cítil keď mi zomrel strýko Hryzkov, vtedy som nemohol urobiť nič. Ale v tento významný večer som niečo urobil. Zabil som ich hlavného vodcu Alexejeviča a s ním aj polku klanu. Druhá polovica sa vzdala nakoľko videli, že naše odhodlanie a presila je oproti ich nemožná. Pomohol nám aj môj verná priateľ Avensis s jeho družinou. A spoločne sme sa prebojovali k víťaztvu.
V tú noc som si mohol víťazne povedať: „ Toto je pre teba strýko, ďakujem ti." „Ďakujem ti, že si ma naučil byť silným, aj napriek prekážkam, ktoré každého v živote stretnú aj takú malinkú myš ako som ja."
Preto nikdy nezabúdaj, nech si akokoľvek veľký- malý vždy môžeš dosiahnuť veľké veci.
