Kiežby to bolo inak...

Kapitola 1. ~ Nový žiak?

Okolo 5:30 Jessie zavybroval mobil so správou. Neochotne vstala z postele, a dotackala sa k svojmu nočnému stolíku, kde mala položený mobil. Stlačila na ňom tlačidlo a rozsvietil sa. Na obrazovke svietila správa, od jej najlepšej kamarátky Courtney. V správe stálo toto:

Čau Jess, dúfam, že nebudím, ale zabudla som ti včera povedať, že dnes k nám do triedy príde nový chalan.
Vyfikni sa, máš šancu na frajera 😏
Pápa

Jessie prevrátila oči, a nebola v jej polospánku schopná odpísať nič iné, ako slovo ,,ok". A spokojme zaliezla späť do postele. Ale nemohla zaspať. Stále myslela na tojo nového žiaka.
,Žeby mala Cor pravdu, a mám šancu?'
Pýtala sa Jessie sama seba. Nakoniec, nemohla robiť nič iné, než vztať, a vopred si vybrať oblečenie na ráno, aby bola stopercentne pripravená. Zapla v svojej izbe svetlo, a zavesila si na kľučku od dverí sveter. To preto, aby keby náhodou išiel jej otec alebo mama do kuchyne, aby nevideli, že sa v jej izbe svieti. Potom Jessie otvorila skriňu. Všetko čo v nej bolo, bolo také zastaralé.. Nič čo v skrini mala, nekráčalo s momentálnou módou. A tak sa Jessie musela uspokojiť so šatami, ktoré si naposledy obliekla na začiatok školského roku. Šaty si položila na stoličku, a zaliezla opäť do postele. Ibaže stále nemohla zaspať. A tak Courtney napísala ešte jednu správu:

Hej, sorry ak ruším, ale nevieš náhodou ako sa ten žiak volá??

Odpoveď na seba nenechala dlho čakať:

Nedá ti to spať, čo? :D
A áno, viem. Volá sa Jasper. Ale priezvisko ti teda nepoviem, sorry :D

,Jasper...' Zašepkala si sama pre seba Jessie. A tak napísala ďalšiu správu:

Aké pekné meno... Ok, tak dik, čau..

Napísala, a teraz si už spokojná ľahla do postele. A už aj zaspala. Nevedela sa dočkať rána.