One Shoots A Marcus & Martinus👬💗

💓strong my💓

Venované MMerke: KajaH710❤️

„Lørisova, tu máš moje... a vlastne úlohy celej našej party. Nech sú zajtra hotové, rozumieš!!?" Položil my Gunnarsen starší pred oči, na lavicu zošity celej ich party. Ja som sa stále pozerala iba do lavice.

„Ty krava, ja som sa ťa niečo pýtal tak chcem aj odpoveď!" Zvrieskol na mňa po chvíľke ticha a chytil ma za ruku. „D-dobre," vykoktala som zo seba a zošity si dala do tašky.

O vlastne, ja som sa nepectavila. Volám sa Ann Løriosova mám modré oči a orieškovo hnedé vlasy. Som celkom nízka ale mne to nevadí. Chodím na základnú školu v Nórsku v meste Trofors  do deviatého ročníka a ako ste si už mohli všimnúť, choďím  do triedy z Gunnarsenovímy. Na to že má  šikanujú som si už zvykla, je to tak každý deň. No nič sa nedá robiť.

Keď skončila posledná hodina, vybrala som sa rýchlym krokom domov. Pýtate sa prečo? Lebo ma parta, na čele s Gunnarsenom starším, prenásleduje každý deň.

Hneď ako som prišla za buchla som za sebou dvere a zviezla sa na nich až na podlahu. Viem že rodičia nie sú doma tak sa má aspoň nebudú na nič pýtať.

Po pár minútach som sa postavila a šla som do kuchyne. Na chladničke bol magnetom pripevnený lístoček na ktorom sa písalo:

Ahoj Ann, museli sme ráno súrne odísť na služobnú cestu. Budeme tam týždeň. V chladničke máš obed a na stole peniaze. Hlavne neviveď žiadnu blbosť.
                     Mamina a ocino:-*

'Super. Zasa odišli preč.' povedala som si v hlave. Moji rodičia sú niečo ako podnikatelia a tak sa nemáme najhoršie. Ale všetky tie peniaze ktoré máme by som kľudne vymenila za to aby boli moji rodičia doma aspoň týždeň. Stále sú buď v práci alebo na cestách.

Keď som šla do izby, všimla som si dvoch obálok na stole. Zdvihla som ich a prečítala čo na nich bolo napísané. Na prvej bolo: 'vreckové' a na druhej: 'na jedlo'. Otvorila som ich a pozrela do vnútra. Na jedlo som dostala 350€ a na vreckové 500€. Veď som vám hovorila že sme bohatí.

{RÁNO}
Ráno som sa zobudila na budík, vstala som z postele a šla si vyčistiť zuby a opláchnuť tvár. Potom som si vybrala oblečenie a to sa skladalo s čierneho roláku a čiernych rostrhaních džínsov. Vybehla som rýchlo z izby a šla s smer kuchyňa, kde som si dala iba malé raňajky v podobe banánu (nie nejedla som Tiniho. Aj keď to nieje zlá predstava... Počkať čo to tu zas spletám??) ktorý som zjedla veľmi rýchlo.

Po padla som tašku a šla k botníku do pred siene. Obula som si čierne vansky a na seba som si dala Adidas bundu. Vyšla som z domu, zamkla, kľúče hodila do vaku a šla smer škola.

Po škole som mala nervy na jednú tupú učiteľku. Chápete? Ona mi dala poznámku za to že som šla po chodbe do telocvične!

Stála som pri skrinkách a ptkladala učebnice z poslednej hodiny. Na chodbách už nikto nebol pretože všetci dávno odišli domov.

Zrazu sa predomnou obiavil Gunnarsen mladší. Zachvela som sa a zdvihla pohľad do tých jeho čokoládok. Začali sa mi triasť ruky a podlamovať  kolená.

„Čau Ann. Čo ti tu tak sama?" Spítal sa ma, no v jeho hlase som necítila žiaden posmech či snáď túžbu po tom aby mi niečo spravil. „Nestane sa ti samej niečo zlé?"

„N-nie. P-p-prečo b-by m-malo?" Zakoktala som sa. Sakra Ann čo s tebou je! Prečo pred ním koktáš sakra?! Lebo ho miluješ... Nie! Nemôžem milovať dvojča môjho šikanátora!

„Lebo je tu môj brat? Poznám ho veľmi dobre na to aby som vedel aký kus vola to je." Usmial sa na mňa.

„J-ja u-už r-radšej p-pôjd-dem." Povedala, teta skôr zakoktala, som mu zo sklonenou hlavou k zemi.

„No tak ťa odprevadým domov. Berieš princes?" Spýtal sa ma a uklonil ako ku princeznej. Cítila som ako má pália líca.

„D-dob-bre, a-ale p-prečo tak z-zrazu M-martinus?" Spýtala  som sa ho na vec ktorá mi vŕtala hlavou.

„Pre teba Tinus. Hmm... Ani neviem. Zdáš sa mi nejaká smutná, stalo sa niečo Ann? " Spýtal sa ma trochu vistrašene, čo som nepochopila, a dal mi ruku na rameno.

„Načo to zahovárať," povedala som po chvíľke ticha, „áno, stalo sa niečo. Tvoj brat..." Povedala som toho asi veľa. Tak teraz ma Marcus s jeho partou asi zabije.

„Čo? Čo zase spravil môj nepodarený brat?!" Povedal so smiechom v hlase.
„Chceš to vedieť? Tak fajn, šikanuje ma! Šikanuje ma už dosť dlho na to aby si to hocikto všimol! No do teraz mi nikto nepomohol! Nikto sa ma nezastal! Myslel si si že má Marcus jednotky a úlohy lebo sa učí? Nie. Všetky úlohy a písomky som robila za Marcusa a jeho partu! A aj keď si to niekto všimol, tak len odvrátil zrak a neriešil to!"skrýkla som po ňom so slzami v očiach. Nemo sa na mňa pozeral. Otočila som sa a rozbehla domov. Už som iba po počula tiché „počkaj," ale to som neriešila.

Bežala som práve cez park. Už som videla môj dom. Chcela som zrýchliť no v tú chvíľu ma niekto chytil za ruku a otočil ma k sebe. Narazila som do silnej hrude. Okolo mňa sa obkolesili silné paže a ja som si uvedomila že má Martinus dobehol. Plač ma ovládol a moje nohy má sklamali. Spadla som na kolená a stiahla zo sebou Tinusa. Ten má utešoval tím že ma hladkal po chrbte.

„No ták, princes. To je dobré. Všetko bude v poriadku. Ššššš... " Šepkal mi do ucha zatiaľ čo ja som mu vzlikala do mikiny.

Po chvíľke som sa trochu ukľudnila no moje viečka boli stále ťahšie a ťahšie. Nakoniec som upadla do spánku, no zastihla som ešte posledné Tinusové slová: you very strong my princes. I love you...
≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈
Tk ako tu už bolo povedané na začiatku tak je to venované KajaH710
Ospravedlňujem sa za dlhé čakanie ale mám toho teraz veľa a taktiež som lenivé prasa😂😂😂
No nič táto kapitola má 974 slov bez tejto hatlanini na konci 😂, keď to niekoho zaujíma.

       
                         {♥️Lena🖤}