Z pohľadu Rose:
"Vedela si, že tvoj otec kedysi trénoval box?" opýtala sa ma mama jemne a babka sa len prizerala. Nejak som cítila, že sa chcú porozprávať práve o tomto. Oni to nevedeli ale tiež nevedeli, že to viem ja. Skôr ako oni. "Vlastne áno. Viem to už pár dní. Prečo?"
"Pár dní?! Prečosi mi to nepovedala Rose Bennettová?! Vieš dobre, že box nemám rada a ani ty nie. To nemáš nič proti tomu?" rozhadzovala rukami. Nevedela som, o čo jej ide. Veď to bol otcov koníček nie? Nemala by mu ho takto kruto zaraziť. "Mami. On to mal rád. Mimochodom už to nerobí a ja osobne si myslím, že keď to bolo jeho hobby, nemala by si mu to vyčítať. Nemusíte byť vo všetkom rovnakí." to my niečo pripomenulo. Mňa a Justina.
Nie sme rovnakí ale nemala by som mu vyčítať to, aký je. Uvedomila som si, že som spravila chybu keď som sa mu tak bezhlavo starala do života aj keď mi do toho nič nebolo. Bola som sama zo seba sklamaná. "Má pravdu. Nemala by si mu odopierať niečo čo miluje, len preto lebo to ty neznášaš." ozvala sa babka. Aspoň ona bola na mojej strane. Mama si povzdychla a prikývla hlavou. Pochopila, že to nemôže robiť. Nemôže mu vyčítať to,čo mal rád. Veď sám mi povedal, že s tým chce prestať. Ale.....prečo by potom šiel dnes trénovať Jutina?
"Mami....musím ísť. Connie potrebovala s niečim pomôcť a tak idem za ňou. Hneď budem doma." bežala som do haly aby som sa obula a potom som vybehla von z domu. Stopla som si taxík len niekoľko domov od toho nášho a nasadla. "Kam to bude?" "Mulberry Street." taxikár na nič nečakal a rozbehol sa ulicami New Yorku. Len dúfam, že tam môj otec stále bude.
Z pohľadu Justina:
"Musíš sa viac snažiť, Justin! Hádam si nezabudol všetko, čo som ťa naučil?!" rozčuľoval sa Bennett. Nie, ja som nič z toho nezabudol, Len ma nejako prešla chuť na to aby ma trénoval práve on. Nikto na mňa nikdy netlačil tak veľmi ako starý Bennett. Dokonca ani Marcus nie. A mne sa naozaj nepáčilo byť pod tlakom.
"Nič z toho som nezabudol!" zakričal som a silno udrel do vreca. Po čele mi stekal pot a očami som prebehol na hodiny. Už aby to celé skončilo. Nechcem tu byť ani minútu. "Nevyzerá to tak. Mám pocit, že si sa zhoršil. Bude to Marcusom? Má k tebe zlý prístup?"
"Na mňa to nehádžte! Robím s ním čo môžem. To vy ste mu navrhli aby sa staral o vašu dcéru. A tak nejak potom nemá čas na tréningy." Marcus rozčúlene rozhadzoval rukami a nenechal si skákať po hlave. Pri spomienke na Rose som musel pokrčiť nos. Nemyslím si, že je to jej chybou. Alebo chybou toho, že sa s ňou musím stretávať častejšie. Vlastne aj chcem. V poslednej dobe veľmi chcem. "Marcus, on jej zlomil nohu. Tak očakávam len trochu slušnosti, nič viac. Som jej otec a tak je pochopiteľné, že pre ňu chcem len to najlepšie."
"Áno ale nezabúdajte, že ja chcem to najlepšie pre Justina." môj otec, Jeremy sa tomu celému len s menším pobavením prizeral. Nevedel, čo má povedať aby nerozpútal ešte väčšiu hádku. Marcus nikdy nemal rád Bennetta aj keď bol rád, že so mnou môže spolupracovať lebo Marcusovi naozaj záležalo na tom, aby som bol dobrý v tom čo ma baví.
"Nemám problém sa k nej chovať dobre. Vlastne...som si ju za tie dni aj v celku obľúbil. Ale nemôžem si pomôcť. Rozmýšľam nad tým, že na to príde. Bude sa viac hnevať na mň alebo na vás, že musíte istým spôsobom podplácať ľudí aby ju mali radi? Teda...aby sa aspoň tak tvárili? Viete, nehovorím, že je to tak ale ona si to môže vynaložiť aj takto. A potom už nebudete dobrým otcom." odsekol som.
Bennett sa na mňa pozeral akoby videl ducha. Možno mu niekto za dlhý čas povedal pravdu. Pravdu o tom, čo si myslí a čo by sa mohlo vo veľmi blízkej budúcnosti stať. Ja som mu vždy pravdu hovoril. No čo....proste ma netrápi, že on má nejaké vyššie postavenie. Sme predsa na rovnakej lodi. Môžem ho kedykoľvek potopiť ako otca tým, že to všetko poviem Rose.
"Ja som nikdy nikoho nepodplácal aby sa tváril, že ju má rád."
"Spomente si na minulosť, Bennett."
Dal som si dole rukavice a neprestajne sledoval jeho reakciu. Tváril sa, že je naštvaný no pravda bola horšia. On bol doslova rozzúrený. Musel som sa zasmiať. Nahnevaný Bennett je naozaj vtipný pohľad.
Prešiel som k dverám. Povedal som si, že na dnes už stačilo a chcel som ísť do šatne aby som sa mohol v pokoji prezliecť. No keď som dvere otvoril, pohľad mi padol na zmätenú Rose. Čo tu preboha robí?! Čo ak to všetko počula?! To snáď nie je pravda.
"Rose? Čo tu robíš?" opýtal som sa jej opatrne.
"Je tu môj otec." prikývol som. Podľa tónu jej hlasu som vedel, že sa nejedná o otázku. Všetko počula.
"Dohoda sa ruší, Justin." zavrčala s hnevom a rozbehla sa preč. Môže byť tento deň ešte horší?!
"Rose!" zakričal som na ňu aby zastala a vrátila sa, no už bola preč.
Nováá časť je tu!!!! Tak, čo si o nej myslíte? Rozhodla som sa, že ten dej trochu viac spestrím aj keď mám už plno dobrých nápadov ale aj tak to chcem ešte lepšie. Chcem túto story naťahovať lebo ma naozaj baví ale nechcem aby ste sa pri nej nudili. :/ Naozaj sa máte na čo tešiť! A chcela by som sa poďakovať všetkým, ktorí tento príbeh čítajú, komentujú a proste všetkým, ktorým sa to aspoň trochu páči pretože vy ma motivujete k písaniu ďalších častí. Ďakujem!
Inak...myslíte si, že sa Rose bude na Justina hnevať veľmi? Alebo na jej otca?
PS: Časti teraz nebudem pridávať tak často ale budem sa snažiť aby za jeden týždeň boli aspoň dve, maximálne tri pretože nič nestíham a dosť ma štve škola :D
