Vydatá za mafiána

21

Pípla mi správa. Zodvihla som s roztrasenými rukami zo zeme mobil. Svietilo tam jedno meno. Ian.

*správy Iana a Melanie*

I: Deje sa niečo?

Ha keby len on vedel. Netuším čo sa deje, ale viem že tu nie sme sami.

I: Mel? Nikto mi neodpisuje a ani nezdvíha.

I: Ozvy sa

M: Ja

I: Čo sa deje?

M: Ja neviem. Niekto prišiel a

zobrazené

Po chvíľke mi zabzučal mobil. Volal mi Ian.

,,Melanie? Čo sa to dopekla deje?" už teraz som vedela, že je nasratý a nervózny z toho, že nevie čo sa dej.

,,Robila som pukance keď pred domom zastali dve autá. Myslela som, že ste to vy. Ale...ale."

,,Ale nie sme. Momentálne za také tri minúty sme doma. Ste v poriadku?"

,,Ja ne...neviem. Vybehla som hore do izby. Ja sa bojím."

,,Hej všetko bude v poriadku. Zachvíľu sme doma. Ideme čo najrýchlejšie. Choď do mojej izby alebo pracovne vždy mam v šuplíku jednu zbraň a zober si ju. Jasné?" bola by som rada ak by som mohla povedať, že všetko je v poriadku, a že všetko zvládnem, ale nikdy som v ruke zbraň nedržala.

,,Ja som nikdy zbraň v ruke nedržala," povedala som jemným a tichším hláskom.

,,To som si mohol myslieť. Nevadí hlavne sa tvár, že vieš čo robíš, a že si profík. To dáš ja ti verím. Dávaj si pozor. Už mne tu," odomkla som dvere a vybrala sa smer pracovňa. Bola bližšie nechcela som až kráčať do jeho spálne. Jemne som pootvorila dvere. A tam ma čakalo jedno malé prekvapenie. Mala som ísť predsa len do tej Ianovej spálne.

,,Zlatko tak dlho som sa tešil na tenko okamih. Ako si sa mala? Počkať vlastne ma to nezaujíma," sviňa. Nič viac. Nemám slov je to obyčajná sviňa.

,,A to čo sa stalo, že ma zrazu hľadáš? Brooke ti nestačila?" nahodila som sladký, protivný a falošný úsmev a ešte neviem čo. Budem silná a budem sa tváriť, že viem čo robím ako mi Ian poradil.

,,A čo má s tím všetkým Brooke spoločné? Nestačila? Veľmi mi posledné dni pomáhala. To kvôli nej tu teraz stojím. Brooke bola iba návnada, aby sa Ian chytil a aby ste tu pricestovali. To je všetko zlatko," tentoraz to bol on, ktorý sa tu usmieval ako mesiačik na hnoji. Zatiaľ čo mne ten úsmev poklesol. Pomáhala mu? Cúvla som o krok dozadu. To ni je možné. Už viem kto nás zradil. Blbá Brooke, ktorá mu so všetkým pomáhala. Došľaka! To tá mala ku*va nás zradila.

,,Nemáme čas, čo tu tak postávate. Berte ju," povedal svojim dvom gorilám. Úbožiak není schopný ničoho iba rozkazovania. Však čo sa čudujem iba to mu išlo. Nič sa nezmenilo. Je to ten istý slizký chlap. No fuj je mi zle.

,,To nemáš ani kúsok odvahy?! Si zbabelec! Neviem čo som na tebe videla nič sám neurobíš lebo to nevieš. Hanbí sa. Ian je už tu! Príde si po mňa!"

,,Si si nejaká istá. Ha pochybujem. Bude neskoro. Bude počuť iba výstrel, ale nebudeš toho svedkom. Prepáč. My budeme už dávno preč," vysmieval sa mi. Hajzel jeden. Tak ho neznášam.

,,A vieš prečo? Lebo nemáš gule na to, aby si ho zabil sám. Veď sa pozri ani nemáš správny postoj aký ma mať správny mafián. A predpokladám, že ani zbraň nevieš držať v ruke. Ako sorry nechcem ťa podceňovať, ale pozrel si sa už do zrkadla?" nemal čo povedať. 0:1 pre mňa ty mala zmrdka. Podišiel ku mne a jednu silnú mi urubal až som si myslela, že umrem tu zaraz na mieste. Nevadí aspoň facky vie dávať silné.

,,Myslíš, že sa ho bojím?"

,,Zlatko, ja si to nemyslím. Máš to priam vpísané v očiach," sladko som sa na neho usmiala. Zatínal päste, aby mi zas jednu nestruhol.

Dal znak svojím dvom mužom a my sme sa pohli z miesta. Išli sme predným vchodom. Takže dosť možne, že sa stretnem s Ianom aspoň jedna výhoda. Jedna, ale tá najsilnejšia.

,,Okamžite ju pustite!" niekto zozadu na nás zavrčal. Ian, skvelé.

,,Nie si náš šéf. Nerozkazuj nám," o chvíľu ani neviem ako a zvrtlo sa to na riadnu prestrelku. Tobias sa ukázal so svojou zbraňou a zameriaval na Iana. Ten si to však všimol. Bolo mi všetko jedno len som chcela vedieť ako to všetko dopadne. Klamala by som ak by som nepovedala, že sa bojím. Bála a to riadne. Všetko bolo v poriadku až do chvíle keď bolo počuť spadnutie zbrane. Otočila som hlavou smerom ku zvuku. A to čo som videla ma úplne dorazilo.

,,Neeeee!" začala som plakať ako malé decko. Chcela som sa rozutekať ku nemu, ale silné paže jedného muža, ktorý ma držal nepustili. Ležal tam bezvládne. A ja som revala a na nič sa nezmohla. Iba na pozeranie na to ako každou sekundou umiera. Spadla by som keby nie je toho muža. Nevládala som. Ťahali ma preč do auta. Všetko utíchlo bolo počuť iba moje náreky.

,,Nie. Mikey nie. Nie. Nie. Nie. To nie je pravda," schúlila som sa na sedačke auta a už nič nevnímala. Skôr ako som upadla do hlbokej tmi som jedno pochopila. Poslednou dobou som si ho obľúbila aj keď sme nevychádzali spolu tak dobre. Až tak som si ho obľúbila, že môj život bez neho už neznamená nič. Vždy bol tu a všetko zachraňoval. Teraz to bude kto robiť? Pochopila som.

Začala som ho milovať

♥Taaak nová časť čo hovoríte? Prekvapenie toho ako sa to vyvinulo alebo toho že som vydala novú časť? Som šťastná že som sa k tomu konečne dokopala.  Dlho som nad touto časťou premýšľala a konečne je vonku. Chcem vedieť vaše názory. ♥

♥Prepáčte za všetky druhy chýb a prajem pekný zvyšok večera.♥

♥ Ľúbim vás a ďakujem za všetku podporu, hlasy a samozrejme vaše komentáre, ktoré ma nesmierne podporujú a vyčarujú mi vždy úsmev na tvári.♥