"Počkaj...Derek." Zrazu som ucítila nehoráznu bolesť hlavy. Bolí ma dosť často ale teraz ma bolela viac...oveľa viac.
"Čo sa deje?"
"Derek, nie je mi dobre." Bola som unavená a nebolo mi najlepšie. A ešte ten bozk. Ja neviem...páčilo sa mi to. Takže ak by som to mala konečne uzavrieť...chcem byť s Derekom. Áno ľúbim ho, chcem ho.
"Poď, zoberiem ťa domov. Ľahneš si a môžeme sa porozprávať o tom čo si chcela." Bude to najlepšie keď pôjdem domov si ľahnúť ale nechcem sa už o tom rozprávať.
"Zober ma domov. No Derek, nechcem sa o tom baviť. Ja už to nechc..." Bolesť hlavy nehorázne stúpala a bolo mi ešte horšie.
"Hayley, čo ti je?" Mala som hlavu v dlaniach a zvíjala sa od bolesti.
"Bolí ma hlava, strašne."
"Rýchlo poď, ideme domov."
...Cestou domou ma oblieval pot a bolesť hlavy neustupovala. Bola som ešte viac unavená. Nebolo to ako chrípka...cítila som sa inak. Nie na chorobu.
Hneď po príchode domov ma Derek uložil do postele a zostal pri mne. A zaspala som hneď.
..."Prebúdza sa." Takže bola s Derekom v mojej izbe aj mama. Ona mala o mňa strach?
"Je ti lepšie?" Derekove obavy bolo vidno už na očiach. Páči sa mi to.
"Je to lepšie. Bolesť hlavy upadla, unavená taktiež nie som, po tomto spánku." Usmiala som sa a Derek tiež.
"Nepotrebuješ tabletku, čaj?" Teraz sa mama o mňa bojí a chce mi pomôcť, tak prečo ma niekam posiela preč?
"Nie, mami, nepotrebujem. Som v pohode." Bolo to len chvíľkové. V momente som sa cítila akoby som bola chorá už týždeň. A teraz? Som v poriadku.
"Ale si ešte bledá." Poznamenal Derek.
"To nevadí. Vážne som v poriadku a je mi dobre." Pozrela som na mamu a naznačovala, že chcem byť s Derekom sama.
Odišla a Derek ma pohladil po vlasoch.
"Derek, ľúbim ťa." Je čas ísť ďalej. Scott je minulosť a Derek budúcnosť ale hlavne prítomnosť.
"Aj ja teba." Usmiali sme sa a nasledoval krátky bozk. Bol by aj dlhší keby nám to neprerušil Derekov mobil.
"Áno?" Bolo by to krajšie ak by to nedvihol.
"Dobre, budem tam." No super. Zase odchádza. Veď sme sa nestihli ani porozprávať. O ničom.
"Kto to bol?" Som zvedavá kvôli komu opúšťa mňa.
"Nikto dôležitý." Odvrkol. Aha, konkrétne meno sa ani nedozviem.
"Aha." Pobozkal ma a odišiel. Žiadne: ahoj. Bezslova odišiel.
Ešte som stále ležala tak som vytiahla mobil a pozrela na facebook. Prvou fotkou na nástenke bola Lottiena.
...bola so Scottom. Pri tej fotke som zastala. Vidieť ho šťastného s inou ma bolí. Aj keď mám teraz Dereka, na Scotta a na to všetko nejde len tak zabudnúť. "No Hayley je šťastný. Má inú. Na teba už zabudol." Hovorila som si to dookola a myslela na Dereka a mňa. Na chvíle keď som sa smiala spolu s ním. Na chvíle naších bozkov, objatí. Aj Derek ma dokáže robiť šťastnou! Ako som už spominala Scott je už minulosť...
"Môžem ísť ďalej?" Ja som už aj zabudla, že Justin existuje. No asi mi to prišiel pripomenúť, že ma bude naďalej otravovať.
"Keď už si tu." Prevrátila som očami a odložila mobil na stolík.
Vošiel a sadol si na stoličku na ktorej sedel Derek.
"Počul som od tvojej mami, že ti bolo zle." Slovo "tvojej" veľmi zdôraznil. Prečo mi to dáva najavo? Vie niečo o tom, že ma niekam posiela?
"Ale je už dobre." Odvrkla som.
"To som rád...Hayley, videl som aj toho Dereka. Takže toto je tvoj priateľ?" Čo sa on do toho stará? Prečo sa mi toľko stará do života?
"Je to môj priateľ, mám ho rada. A ty sa nemáš čo do toho starať!" Vykrikla som. Mám sto chutí ho dať naspäť do decáku.
"Ja sa do toho nestarám len prišiel mi nejaký divný. Vyzeral, akoby niečo mal v úmysle." Ano Justin. Ty ho poznáš tak ako ja. Videl ho len raz. A Derek je vrah.
"Vieš Justin, má v úmysle ťa zabiť ty idiot!"
"Ja som to nemyslel takto. Dobre Hayley je to tvoj život, asi mi nie je len sympatický." Povedal a odišiel.
Konečne si uvedomil, že je to môj život.
Prečo by mal Derek niečo v úmysle?
Nová časť je hotová!! Páčilo sa vám to? Poteší každý koment, každý vote. Ďakujem vám. <3
