Rogersova dcéra

23

Prešiel už týždeň od mojej oslavy. S Buckym som sa od vtedy poriadne neporozprávala... Asi by som však mala.

Sedím na svojej posteli v Avengers Tower. Pozerám sa z okna a rozmýšľam. V poslednej dobe sa toho stalo veľa. Hydra .. Bucky .. Zmierila som sa s otcom. "Friday, zavolala by si Buckyho prosím?"

"Samozrejme slečna."

Sedím a čakám. Mierne vystresovaná sa hrám so svojimi vlasmi. Asi by som si ich mala prefarbiť naspäť na hnedú. Vyzeralo to lepšie. Niekto opatrne zaklopal na dvere. Pozrela som sa tým smerom a prešla k dverám. Pomaly som ich otvorila a nakukla von. Stojí tam Bucky a jemne sa na mňa pozerá. Otvorím dvere úplne.
"Posaď sa." ukážem na posteľ. Prikývne a sadne si. Sadnem si k nemu a chvíľu ho potichu sledujem. Pozerá sa na zem. Chytím ho za dlaň. Nečakal to, mierne ho myklo. Ruku som stiahla naspäť. Pozrel sa na mňa. Pozrela som sa na zem a začala rozprávať. "Za prvé, chcela som sa ospravedlniť že som ťa ignorovala." pozrela som sa na neho. Ticho ma pozoroval.
"A za druhé..." odmlčím sa a nakloním sa k nemu bližšie. Jemne ho chytím a nakloním mu hlavu aby som sa mohla ľahšie dostať k jeho periam. Keď ich konečne spojím, cítim ako sa usmeje. Odtiahmem sa a tiež sa usmejem.
"To druhé sa mi páčilo." zasmeje sa a vtiahne si ma do objatia. Hlavu mu položím na jeho hruď a užívam si jeho spoločnosti.

...

"Emma, sústreď sa!" vyrušila ma z premýšľania Wanda. Pozrela som sa na ňu. "Prepáč. Nad niečím som premýšľala."
"Alebo nad niekým." opravila ma a potichu sa zasmiala. Buchla som ju do ramena. Má pravdu. Premýšľam nad Buckym. "Skús to ešte raz. Chyť ma za ruku, napríklad." prikývnem a chytím ju za ruku. Oči zatvorím a sustredím sa. Začne sa mi objavovať jej život od narodenia. Začnem sa sústrediť viac a posuniem sa o pár rokov vpred. Wanda s Pietrom oslavujujú svoje desiate narodeniny. Pietro sa snaží sfúknuť sviečky skôr ako Wanda bola pripravená. Ich mama však Pietra štuchne do ramena. Pretočí očami ale nakoniec počká na svoju sestru. Potom ich spoločne sfúknu a nadšene si zatlieskajú. Oči zase otvorím a pozriem sa na Wandu. Usmieva sa. "Krásna spomienka." povie a usmeje sa. "Už sa lepšíš, celkom rýchlo sa učíš. Som na teba hrdá." postaví sa. Spravím to isté. "A to len vďaka tebe!" poviem a objímem ju. "Ešte mám pre teba jednu úlohu."
"Akú?" spýtam sa. "Skús zistiť čo si Tony naposledy kúpil." povie, snažiac sa zadržať vážnu tvár. "To je tá úloha?" skrčím obočie.
"To sa môžem spýtať aj Friday." zasmejem sa.
"To by bolo jednoduché. Musíš trénovať." prevrátim očami, ale nakoniec prikývnem.
"Friday, kde je Tony?"
"Pán Stark sa nachádza na hornom poschodí."
"Vidíme sa neskôr Wanda." zakývam jej a výťahom sa odveziem hore. Tonyho zbadám stáť pred oknom. "Čo tam tak dúmaš?" spýtam sa ho. Otočí sa na mňa. "Len som nad niečím premýšľal."
"A čo ty tu Emma?" prídem k nemu bližšie a opatrne ho objímem. Je prekvapený z mojej reakcie ale neodtiahne sa. Preložím ruku na jeho rameno a zatvorím oči. Pátram v jeho spomienkach dokiaľ nenájdem to čo hľadám. Naposledy si kúpil fľašu drahej whisky a Pepper kúpil veľmi pekné náušnice. Aspoň že nemyslí iba na seba, nezbedník jeden. Odtiahnem sa. "Za čo som si to zaslúžil?" spýtal sa prekvapene. "Za všetko." poviem a rýchlo odídem. Zavriem sa v izbe. Rozbolela ma hlava, táto schopnosť ma celkom vyčerpáva. Ľahnem si na posteľ a na chvíľu zavriem oči.

"Slečna, hľadá vás slečna Wanda." zobudí ma hlas Friday. Otvorím oči a pozriem sa na hodiny. Je pol šiestej. Dneska už asi nezaspím.
"Pošli ju sem prosím."
"Hneď to bude."

Po piatich minútach sa ozvalo klopanie.
"Ďalej!" poviem a rýchlo si upravím vlasy. Wanda vstúpi dnu. "Tak čo? Ako to išlo?" spýta sa. "Tony si naposledy kúpil fakt drahú whisky a Pepper kúpil krásne náušnice."
"No, aspoň že nemyslel iba na seba." obidve sa zasmejeme. "Ale musím ti aj povedať, že ma z toho už začala bolieť hlava."
"Časom to tak nebude. Tvoje telo si ešte len zvyká."
"Asi máš pravdu." poviem a ľahnem si. Myšlienkami opäť prejdem na Buckyho.
"Pošlem ti ho sem?" spýta sa s úsmevom na tvári. "Hej! Nehrab sa mi v hlave!" zasmejem sa. "Dobre, dobre."
"Ale aj tak ho sem pošlem, lebo vidím že na neho nemôžeš prestať myslieť."
"Ďakujem že si to nikomu nepovedala." zvážniem. "Neboj sa." usmeje sa a odíde.

Zbehla som do kuchyne spraviť popcorn a zobrať colu. Rozhodla som sa že Buckymu pustím Sherlocka, vsadím sa, že ten seriál ešte nevidel. A ja som veľká milovníčka tohto seriálu (a neklamme si, páči sa mi aj ten herec).
"Ahoj, čo ideš robiť?" ozval sa známy hlas a mňa skoro vystrelo. Poháre mi skoro vypadli z rúk. "Oco!" otočila som sa na neho. "Prepáč nechcel som." kutíky úst mu vystrelili hore.
"Toto mi už nikdy nerob!" zasmiala som sa a poháre položila na stôl. "Sľubujem." zodvihne ruky a usmeje sa. "A idem Buckymu pustiť Sherlocka."
"Ah, ten seriál som videl už stokrát asi."
"Už teraz ho ľutujem." dodá a snaží sa zadržať smiech. "Hej! Určite ho do toho nútiť nebudem, ale určite nemá čo robiť a ja tiež." pretočím očami. Usmeje sa a príde ku mňe. Objíme ma. "Musím v noci odísť s Natashou a Clintom na misiu do Európy." odtiahnem sa.
"Dajte si pozor."
"Dáme. A vy dvaja si to užite." štuchne ma. V hlave si prehrám čo sa stalo na oslave pred pár dňami. Určite som červená až za ušami, tak sa otočím a zoberiem colu a popcorn do rúk.
"Dobre. Tak ja idem." poviem a zmiznem po schodoch dole. Keď som z dohľadu svojho oca, úlavne si vydýchnem. Dúfam že si to nevšimol.

Otvorím dvere do izby a popcorn s colou položím na nočný stolík.
"Friday? Zapla by si Sherlocka? Hneď od prvej epizódy prosím."
"Hneď to bude slečna." na obrazovke sa okamžite zapol seriál. Po chvíli niekto zaťukal na dvere. "Ďalej!" dvere sa otvoria a dnu nakukne Bucky. Keď ma zbadá usmeje sa.
"Ahoj." poviem potichu. "Ahoj." vstúpi dnu. Má ešte mokré vlasy, a rozopnutú košeľu. Pozriem sa mu do tváre, cítim ako sa začervenám. Postavím sa a prídem k nemu bližšie.
"Chýbal si mi." zašeptám mu do ucha.
Pritiahne si ma bližšie. Postavím sa na špičky a dám mu pusu na líce. "Hej! To mi nestačí." postažuje sa na oko smutne. "Ale no, nebuď smutný." potichu sa zasmejem. Ale nakoniec mu aj tak dám pusu na pery. "Teraz som spokojný." povie a vtiahne si ma do objatia.
"Mám zásadnú otázku." odtiahmem sa. Zvedavo sa na mňa pozrie. "Videl si Sherlocka?" nakrčí obočie. "Sherlock?"
"Je to seriál o detektívovi."
"Som si istý že som o tom ešte nepočul." povie a pokrčí plecami. Hah, mala som pravdu.
"Tak si to teraz spolu pozrieme, spravila som aj popcorn a mám aj colu."
"Dobre." sadne si na posteľ a ja vedľa neho. Popcorn položím medzi nás. "Friday, môžeš to spustiť." seriál sa spustil. Oprela som sa o Buckyho place a zadívala sa na obrazovku.

...

"Aké máš z toho pocity?" spýtam sa ho a otočím sa smerom k nemu. "Bolo to zaujímavé." usmeje sa lištiacky. "Ale viac sa mi páčiš ty." povie a jemne ma pobozká na pery.
"Hmm."
"Emma?" ozve sa poza dverí a ja stuhnem. Strčím Buckyho z postele a zakrijem sa perinou. V sekunde oco otvoril dvere a nakukol dnu. "Ešte nespíš?" spýta sa a sadne si.
"Nemôžem zaspať. Poobede som spala."
"Čo budeš robiť?"
"Asi si budem čítať."
"Dobre." vydýchol. Ruky si položí do lona a pozrie sa na mňa.
"Už musím ísť." povie a postaví sa. Tiež sa postavím. "Neujdi mi zase." povie potichu, ale potom sa zasmeje. "Neboj sa. Nemám to tak skoro v pláne." usmejem sa. Objímem ho. Odtiahne sa a usmeje sa. "Daj na seba pozor, aj na Nat a Clinta."
"Rozkaz!" zasalutoval. Obaja sme sa zasmiali. Otvoril dvere. "Dobrú noc." povedal ešte a odišiel. Sadla som si naspäť na posteľ. Takmer som zabudla na Buckyho. Pozrela som sa na druhú stranu postele. Ležal tam a škúlil. Nevydržala som to ale rozosmiala som sa. Pomohla som mu postaviť sa. "Prepáč, nechcela som." povedala som medzi nádychmi. Stále škúlil ale nakoniec sa aj on usmial.
"Mali by sme ísť spať." poviem nakoniec a ukludním sa. Prikývol a ľahol si. Ľahla som si k nemu a položila hlavu na jeho hruď.
"Dobrú noc." poviem potichu.
"Dobrú noc." povie a dá mi pusu na čelo.

Author Note:

Prepáčte že dlho nič nevyšlo, ale nevedela som čo sem mám napísať .. Ale nakoniec som to zvládla😏

Milujem vás 💛