Už je čas

Začiatok konca

Na svete je málo ľudí, ktorí ma pochopili. Vlastne pochybujem, či vôbec existujú.
Zdalo by sa, že všetko začalo mojím narodením, no začiatok je mnoho rokov predtým.

„Tak, myslím, že môžeme začať.” Ozval sa hlboký hlas muža sediaceho oproti mne.

„Všetko to začalo, keď si moja mama vzala muža, ktorého mám nazývať otec. Bolo to už veľmi dávno a nebolo to tak úplne obyčajné. Je normálne, že muž požiada ženu o ruku a tá povie to čarovné „áno!” Tu sa nič také nedialo. Jedného dňa, keď už moji rodičia boli partnermi, mala moja mama pocit, že je tehotná. So svojím podozrením išla za jej priateľom, avšak v nevhodný čas. Totižto cestovali na návštevu k jeho rodičom. Než sa nazdala, už oznamoval, že sa budú brať. Ona o ničom nevedela, prišlo to z čista jasna. No nakoniec sa vzali. Ich spoločná púť mohla začať.

Jedného dňa, moja budúca mama, otehotnela. Jej gynekológ bol však iného názoru. Hádali sa a hádali, neustále ju vyšetroval a odmietal potvrdiť jej tehotenstvo. A prišiel potrat. Neustále kontroly jej tam porušili správny chod a preto potratila. No potom sa im veľmi pošťastilo. Splodili päť detí. Dve dievčatá a troch chlapcov.

Časy teroru sa začali narodením prvého dieťaťa, syna, Ollieho, ktorý niesol meno svojho otca. Mala to byť pocta, ale verím, že sa stala prekliatím.

Ollie bol odmalička vychovávaný ku skromnosti. Žil so svojimi rodičmi v trojizbovom byte v malom meste. Cez prázdniny chodievali na návštevu ku starým rodičom a bolo im fajn. No Ollieho otec ho chcel vychovať ako jeho kópiu. Chlapec sa zaujímal o rastliny, zvieratá a všeobecne o biológiu. Jeho otec, vojak, chcel aby sa zaujímal o zbrane, zbieral mince a všetko čo robil on malo byť aj jeho záľubou. Ollieho to ale nezaujímalo a išiel si svojou cestou. Jeho otca to veľmi hnevalo a začal ho biť. Vždy ho vzal preč, za starú chatrč a tam ho zbil.

Pri narodení druhého dieťaťa, dcéry Anastasie sa situácia na chvíľu zlepšila.
Rodičia ich otca začali pociťovať nervozitu, keď sa narodilo tretie dieťa. Tvrdili, že by ich tehotná nevesta mala ísť na potrat. Tá však odmietla. Pri štvrtom dieťati, sa ich otec vyhrážal matke, že ju otrávi. Matka bola nútená variť si sama a dávať pozor na to, čo zje, pretože sa bála o svoj život a život jej dieťatka. Narodili sa teda štyri deti a potom zostala tehotná znovu. A tak sa dostávam do príbehu ja.” Dokončila som svoj monológ a uistila sa, že muž oproti mne ešte stále nespí.