,, Páči sa mi farba tvojej pokožky v tomto svetle," usmial sa. Blonďáčik sa začervenal. Takú odpoveď nečakal. Zývol si. Nespal cez 24 hodín. ,, Musíš sa ísť vyspať," postavil sa a za ruku ho vytiahol za sebou. Mladší si pretrel oko pästičkou. Vyšší ho pomaly tiahol k jeho autu. Usadil ho a zapol mu pás. Blonďatý sa naňho vďačne usmial. Pociťoval na sebe únavu. Povzdychol si nad pomyslením, že za pár hodín ku nemu príde ďalší "klient". ,,Môžeš prespať u mňa pokiaľ nechceš aby ťa niekto rušil," prehodil ,keď čakali na zelené svetlo na semafore ,čiernovlasý. Blonďák už z časti spal, poriadne nevnímal svet okolo seba. Omámene prikývol. Čiernovlasý sa pousmial. Ružový chlapec, ako si ho v mysli nazval, mu prišiel neskutočne roztomilý. Prečo si vybral práve túto kariéru, tak nechvalne známu? Otázka, ktorú sa ho nestihol spýtať. Aj keď tých otázok ktoré nevyslovil bolo viac.