Zničil si mi život H.S. ✓

44

S Harrym sme ešte chvíľu sedeli v objatí a potom sa rozlúčili. Po jeho odchode som si to namierila si svojej izby, v ktorej som začala od radosti skákať. Očkom som sa pozrela do zrkadla, no ihneď som to oľutovala.

Bola som v ňom ja s rozmazaným make-upom po tvári. Ako mi mohol Harry povedať, že a ľúbi, keď ma takto videl? To bola otázka. Ako to že má ľúbi?

Nie! Nepremýšľaj nad tým.
Prezliekla som sa, odlíčila a vybrala sa spať.

Ráno som sa zobudila s úsmevom na tvári. Stále som musela myslieť na včerajšok. Vzala som do ruky telefón a po zapnutí si všimla správu od Harryho.

Harry: O šiestej som u teba😘

Ja: Čo budeme robiť?☺️

Harry: To nechaj na mňa 😉

Ja: Dobre teda

Odložila som telefón a vybrala sa do kúpeľne spraviť si rannú hygienu a osprchovať sa.

-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-_-

Stála som vo svojej izbe pred zrkadlom a obzerala si svoj outfit. Bude sa Harrymu páčiť? Môj outfit sa skladal z čiernych balerín, bordovej sukne a čierneho trička. Sukne nie sú u mňa zrovna najobľúbenejšie, ale dajú sa.

Vlasy som si vyžehlila žehličkou a nechala ich spočívať na ramenách. Domom sa ozval zvonček a ja som hneď vedela kto to je. Celá natešená som sa vybrala otvoriť dvere.

Po ich otvorení som zbadala Harryho. "Vyzeráš nádherne láska" pochválil ma. Nad jeho oslovením som pocítila ako červeniem.

"Ďakujem" poďakovala som a už sme sedeli v aute. Celú cestu autom som sa Harryho neustále pýtala kam ideme, no on mi ti odmietal povedať. "Prosím povedz mi to" nedočkavo som ho predsviečala.

"Nepoviem" zasmial sa. Namiesto odpovede som len zavrčala. "Harry, no tak prosím na kolenách" pokračovala som ďalej. "Pri mne budeš kľačať inokedy láska" žmurkol na mňa.

Pri zmysle jeho vety som sa začervenala a bola ticho. Harry si všimol moje začervenanie a zasmial sa. "Za chvíľu tam budeme" oznámil mi. A tak aj bolo.

Keď auto zastavilo, tak som svoj pohľad upriamila do okna. Videla som les. Bolo toho málo k videniu, tak som sa rozhodla otvoriť dvere. Boli sme pri lese, nič viac tu nebolo.

"Harry, čo chceš so mnou robiť?" Spýtala som sa so strachom. Zasmial sa a ja som si mohla všimnúť jeho jamky. Podišiel ku mne a chytil ma za ruku. "Čo by si ty chcela?" Zašepkal mi svojim chrapľákom do ucha, až mi  naskočila husia koža.

"Poď niečo ti ukážem" spevnil stisk a začal ma niekam viesť. Vošli sme do lesa. Začalo sa stmievať, takže v lese bola o niečo väčšia tma. Po nejakej dobe sme sa ocitli na konci lesa.

Pod našimi nohami už nebola tráva, ale kamene a pred nami útes. Pomaly som došla na kraj a pozrela sa dole. Dole bolo more a predomnou bolo vidieť západ slnka. Otočila som sa a rozbehla sa k Harrymu.

"Ako si toto miesto našiel" neskrývala som nadšenie. "Ani neviem, raz som zablúdil a našiel to tu, odvtedy je to moje najobľúbenejšie miesto" odvetil.

"Je tu krásne" priznala som a pobozkala ho.

Dúfam že sa časť páčila:) prepáčte že nevyšla v piatok, ale mali sme písomku a nestihla som ju napísať, tak dúfam že sa táto páči. Pustite si pesničku, je krásna. Ďakujem za 300 votes.