Shameless

Kapitola 4

Ozvalo sa za mnou a môj úsmev, vystriedal vystrašený pohľad do skrinky. A teraz čo? Pozrela som sa do strán, ale nikto na chodbe nebol, len my. Kedy všetci odišli? Prečo sme tu sami? A prečo mi to všetko pripomína náš začiatok? Prečo to robí? Pomaly som odložila veci do skrinky, zhlboka som sa nadýchla a pomaly sa otočila. Hlavne nech nepôsobím slabo, a že ma toto nerozhodilo. 
 ,,My sa nemáme o čom rozprávať,"povedala som chladne a zatvorila skrinku. Stihla som si všimnúť jeho prekvapený a zároveň sklamaný výraz v očiach? Neviem, možno sa mi to len zdalo. Snažila som sa jeho oči nevnímať a odišla som.
,,Ale máme," povedal a išiel za mnou.
,,Nemyslím si,"povedala som.
,,Viem,že sa chceš porozprávať,"presviedčal ma.
,,No jasne, že chcem po ničom inom netúžim,"povedala som ironicky.
,,Prečo si tak odmeraná?" chytil ma za ruku, keď sme vyšli von zo školy.
,,Pusti ma!" povedala som.
,,Keď mi odpovieš,"
,,Nemám ti na to čo odpovedať," snažila som sa mu z rúk vytrhnúť, no nepodarilo sa mi to.
,,Prečo sa správaš akoby si ma nepoznala, akoby medzi nami nič nebolo?" to nemyslí vážne. 
,,Si robíš srandu,"povedala som a trpko sa zasmiala. ,,Ja sa tvárim, že ťa nepoznám? Akoby medzi nami nič nebolo? Ja ti dám jednu otázku. Bolo vlastne medzi nami niečo?"
,,Bolo,"povedal tichším hlasom.
,,Áno? A čo také?"
,,Ty vieš čo."
,,No áno..všetky tie klamstvá, namotávky, nedôvera, hádky..mám pokračovať?"opýtala som sa ho nahnevane. Mlčal. Podarilo sa mi vytrhnúť z jeho zovretia a namierila si to k Jamiemu.
,,Všetko pohode?" opýtal sa ma, keď som k nemu prišla.
,,Jasné," usmiala som sa naňho. No nič nebolo v pohode! 
,,Nevyzeralo to tak. Ale nechám to tak, keď budeš chcieť, sama mi to povieš."usmial sa na mňa. ,,No,už ho hoď za hlavu! Ideme si užiť dnešok! Tu máš,"povedal a podal mi prilbu.
,,Neverím, že ju ešte stále máš," zasmiala som sa, keď som si všimla moju prilbu.
,,Jasné, že mám," zasmial sa. ,,Nemohol som ju predsa vyhodiť," povedal a žmurkol na mňa.Táto prilba je snáď z doby kamennej. Dala som si ju na hlavu, Jamie pomaly naštartoval motorku, sadla som si zaňho a silno sa ho chytila. Pozrela som sa ešte poslednýkrát na schody, kde stál pred tým Evan, no nebol tam. Všimla som si ho pri jeho aute, ako na mňa pozerá vražedným pohľadom.Nestihla som sa nad tým ani zamýšľať, Jamie sa pohol a rýchlo vyrazil do ulíc. Myšlienky na školu, Evana alebo jeho slová som nechala za sebou a začala si užívať ten pocit. Pocit slobody a bezpečia zároveň. Ten pocit mi chýbal! 
Zastavili sme v našej obľúbenej kaviarni. Motorku zaparkoval na zvyčajné miesto. Dali sme si dole prilby a išli sme dnu. Podržal mi dvere a s úsmevom som vošla dnu.Usadili sme sa k zadnému stolu pri okne a počkali sme kým k nám prišla čašníčka,že čo si dáme. Ja som si objedla jahodový cheesecake a orieškové kapučíno. Jamie si objednal čokoládové latté.
,,No aký bol deň v škole?"opýtal sa ma s úsmevom.
,,Tak zbehol mi veľmi rýchlo,takže v pohode,"usmiala som sa.
,,Odkedy chodíš behať?"
,,Vlastne nechodím. Dnes som bola prvýkrát a bolo to celkom fajn,takže určite začnem behať častejšie."
,,Čudujem sa,že si dušu nevypľula,"
,,To aj ja,"a vtedy sme sa začali smiať na celú kaviareň, až sa niekoľko ľudí za nami otočilo aby sme boli tichšie.
Keď nám doniesli objednávku, nachvíľu sme stíchli.
,,No zmeňme tému,"začala som.,,Povedz mi niečo o tvojej frajerke,"usmiala som sa naňho.
,,Dobre, ale ty mi potom povieš o tom,čo sa stalo pred školou."povedal a mne zmizol úsmev z tváre.
,,Uhm,"prikývla som slabo.
,,No, kde začať?"zasmial sa. ,,Volá sa Norra. Má 19 rokov, je z Nórska. Spoznali sme sa celkom náhodou. Vlastne, vtedy čo som začal cestovať...zastavil som sa aj v Nórsku. A vlastne, keď som sa bol zabaviť v jednom bare, mal som v ruke pivo s ktorým som ju oblial."zasmial sa pri tej spomienke.
,,To si neurobil,"začala som sa smiať.
,,Ale hej..vieš si asi predstaviť,ako na mňa škaredo zazrela. Už som sa bál,čo mi povie alebo urobí. No, nečakal som,že sa začne smiať."hovoril a ja som si nemohla nevšimnúť aký je šťastný,keď o nej hovoril.
,,Mal som ju v hlave aj na druhý deň. Nemohol som ju dostať z hlavy. Vlastne som bol aj sklamaný, lebo mi bolo jasné,že sa už nestretneme a ja budem musieť odísť. Večer som išiel znova do toho klubu, čakal som,že ju tam nájdem. Čakal som ju tam tri hodiny. Nakoniec som to vzdal a išiel som preč. Pri odchode som išiel okolo jedného kvetinárstva. Videl som, ako jeden chalan,o čosi straší odo mňa,zobral z vedra kyticu kvetov a začal utekať. Z kvetinárstva vybehlo to dievča,ktoré som čakal. Chcel som  jej nejak pomôcť,tak som sa otočil a začal za ním utekať, lenže ten zlodej bol rýchlejší ako ja. So sklamaním som sa vrátil k Norre.
,,Prepáč..bol rýchlejší ako ja,"ospravedlnil som sa jej.
,,Asi budem musieť zatvárať skôr, aby sa toto už neopakovalo,"povedala so smiechom.
,,Som Jamie,"predstavil som sa.
,,Norra,"usmiala sa a podala mi ruku, ktorou som potriasol.
,,Daj,pomôžem ti."a už som jej pomáhal odkladať kvety.
,,Koľko stála tá kytica?"opýtal som sa jej.
,,50 NOK,"(5,71$)
,,Tu máš,"vybral som z peňaženky peniaze a podal jej ich.
,,Blázniš? To nemôžeš,"
,,Ale hej..môžem,"vlastne som jej vnútil tie peniaze."zasmial sa. Bolo pekné vidieť ho sa smiať. Za ten čas, ako Jamie rozprával, som jedla cheesecake a popíjala kávu.
,,No, a potom som ju išiel odprevadiť domov. A tak nejak sme sa dali do reči. Postupne sme trávili spolu viac a viac času. Dokonca som ostal v Nórsku dlhšie, ako som plánoval. Chcela študovať tu, v Portlande, preto som jej navrhol aby odišla so mnou. Súhlasila. Dokonca aj rodičia jej to dovolili. Deň odchodu mal však jej dedko  nehodu,takže ostala doma. Teraz si skype-ujeme vždy,keď sa dá."
,,A prečo nepriletela,keď bol jej dedko už v poriadku?"
,,Nestihla zápis do školy. Vlastne ona priletí až na nový semester."povedal s úsmevom.
,,Dúfam,že ma s ňou zoznámiš,"
,,Jasné...hneď, ako sa tu zabýva, prídeme k tebe,"žmurkol na mňa.
,,Oh..už je toľko hodín?"pozrel sa na hodinky. Ani som si neuvedomila,že je už niečo po siedmej. Nebolo síce neskoro,ale zajtra mám ešte školu a pravdepodobne aj Jamie mal ešte nejaké plány.
,,Ponáhľaš sa niekam?"opýtala som sa.
,,Vlastne áno...prepáč,"ospravedlňoval sa.
,,V poriadku..nič sa nedeje..aj ja musím ísť domov,"povedala som s úsmevom a išla som zaplatiť.
,,Nechaj tak. Ja zaplatím."povedal Jamie a utekal k pokladni. Len som nad ním pokývala hlavou a išla som k jeho motorke. Dala som si prilbu na hlavu a Jamie už štartoval motorku.
Za pár minút sme už boli na ceste ku mne domov.
,,Dnes som rozprával len ja, ale zajtra ťa neminie debata,"povedal s úsmevom.
,,To som si istá,"zasmiala som sa.

Ahoj! Chcem vám vysvetliť niečo. Možno ste si všimli,že niektoré písmenká aj s úvodzovkami sú hrubým písmom. To preto,lebo postava rozpráva svoj príbeh aj s priamou rečou. Je dôležité,aby ste si na to dávali pozor,lebo sa to vyskytne viackrát - čo postava príbehu rozpráva vlastný príbeh.
Dúfam,že sa vám zatiaľ pribeh páči.

*D*