Temnota prichádza

5. kapitola🌙

Nakoniec som sa došuchtala k tabuli a spustila som. ,,Takže volám sa Coralee Eris Blackwings, ale to už asi viete" pozrela som sa na učiteľku, ale tá mi len naznačila aby som pokračovala.

,,Narodila som sa v Anglicku, ale vyrastala som so svojou adoptívnou rodinou na Hawaii. Mám osemnásť. Prisťahovala som sa len včera a to je viac menej všetko" usmiala som sa na celú triedu. „ Dobre, ja som Rachel a som tvoje triedna profesorka. Nie je potrebné oslavovať ma profesorka alebo mojim priezviskom. Tak môžeš si sadnúť vedľa Masona. So spolužiakmi sa zoznámiš počas prestávky" povedala mi. No zdá sa, že Aaron mal o tom oslovovaní pravdu. Kývla som a zamierila som späť na moje miesto. Bola som rada s výberom môjho spolusediaceho.

Vybrala som si zošity a začala počúvať výklad. Mali sme akurát literatúru. Neverila som, že to niekedy poviem, ale bavilo ma to. Asi v polke hodiny som sa pozrel na Masona aby som sa ho opýtala na jedno meno, ktoré som si nestihla zapísať, ale všimla som si, že zhodou okolností sa pozeral aj on na mňa. Hneď ako si všimol, že sa na ňho pozerám, sklopil zrak. Nad touto vecou som sa musela pousmiať. Je zlatý. Preblesklo mi hlavou a pri pohľade na jeho červené líca som aj zabudla, že som sa ho chcela na niečo opýtať a len som sa otočila a ďalej počúvala výklad profesorky.

Ani neviem ako a zrazu zvonilo. Pozrela som sa na rozvrh, aby som zistila, čo mám ako ďalšiu hodinu. Biológia. No super. Nie že by som ju nevedela alebo nemala rada, len ma proste nebaví tohtoročné učivo. Botanika. Proste a jednoducho je to nuda.

Otočila som sa k Masonovi a opýtala som sa ho. ,,Akú máš hodinu?" „ Biológiu, tak isto ako ty" odpovie mi. „To máme všetky hodiny spoločné a v tejto triede?" opýtala som sa znovu.

„Teoreticky hej. Len na niektoré predmety sa presunieme do labáku alebo inej miestnosti" dostanem odpoveď, ale nie od toho, koho som sa pýtala. Pootočila som hlavu za zvukom a našla som jeho zdroj. Spoza lavice sa na mňa uškŕňal Aaron.
,,Zlatko? Slová súkromná konverzácia ti nič nehovoria?" Pýtam sa ho falošne milým hlasom, ale môj pohľad hovoril jasne. Čo počúvaš cudzie rozhovory?! On sa len väčšmi uškrnul. No počkaj raz ti ten úškrn roztrhne ústa. Jedovito si pomyslím. On sa ale nedá odradiť mojím pohľadom a odpovie mi medovým hlasom. ,,Tak zlatko hej? No, ale k tvojej otázke. Ano, poznám tie slová, ale ak chceš aby to bol súkromný rozhovor nájdi si preň lepšie miesto ako triedu" ku koncu sa už smeje. Ten idiot sa ma snaží vytočiť úmyselne. To mu nedarujem.  Len sa naňho usmejem a venujem svoju plnú pozornosť Masonovi.

„Môžem sa ťa ešte niečo opýtať, keďže moja minulá otázka bola tak barbarsky prerušená?" Po mojich slovách sa ozvalo len pobúrené: heeej!Na čo som reagovala len víťazným úsmevom, ale pozornosť som naďalej venovala Masonovi, ktorý sa na mojich slovách pochechatáva. „Môžeš. Ale najprv, Aaron, prosím, buď tak dobrý a nezasahuj do rozhovoru, ktorého nie si súčasťou." Odpovie mi ale zároveň obdaruje toho otravného trola za nami jedným prísnym pohľadom. ,, No dobre Hrdličky. Už vás nechám." Povie oduto a odíde otravovať niekoho iného. Hlasno so vydýchnem a pohodlne sa opriem o stoličku, a na nešťastie si nevšimnem posledný žiarlivý pohľad jedného nemenovaného trola.

,,Neboj, Aaron je v pohode, len si musíš zvyknúť na jeho povahu." Povie mi Mason a pobavene krúti hlavou nad správaním svojho spolužiaka. ,,Musela si ho niečím zaujať," pokračuje a keď vidí môj pohľad znovu sa zasmeje.

„Uf ale on je tak .... arghh. Som tu ani nie hodinu a už ma privádza do zúfalstva. Ale späť k mojej otázke. Zdá sa mi to alebo ma tu niektorí nenávidia?" položila som konečne svoju otázku. „Nie len niektorý, ale všetci ťa nenávidia, teda okrem pár výnimiek," s ľútosťou sa na mňa pozrel. „Nemusel si byť až tak úprimný" zasmiala som sa, ale zvažovala som novú informáciu.

,,Hmm a náhodou mi nevieš povedať dôvod pre ktorý ma nenávidia? Som tu prvý deň a deväťdesiat percent triedy mi venuje vražedné pohľady." Znova ma moja zvedavosť donúti sa opýtať. On ale len zavrtí hlavou, že nie a vzápätí zazvoní na hodinu.

Elizabeth

Ó môj bože. Práve som bola strápnená pred celou školou. Ako ma mohla takto odmietnuť?! Nechápem tomu. Každý na tejto škole, čo v škole, ale v meste chce byť súčasť mojho kruhu a ona si myslí, že si sem nakráča a bude ma tu strápňovať? Tak to teda nie. To si môže rovno vyhodiť z tej pekne hlavičky. Ale musím uznať, je strašne pekná. Čierne vlasy, nezvyčajné ale nádherné oči, to telo. Ľahko ma môže zosadiť z môjho trónu! To nemôžem dopustiť!

Z môjho uvažovania o krásnej neznámej cudzinke ma prerušila Nathaly, jeden z mojich poskokov. „Čo chceš?" zagánila som na ňu. A teraz ma ešte budu rozčuľovať aj ona?!  „Pre...Prepáč ja...tu máš, chcela si predsa záznamy tej novej. Coralee Blackwings, myslím" konečne sa vykokce a podá mi jej zložku trasúcou sa rukou. Len sa ma boj... tak je to správne. „Američanka. Tá bude ešte len výzva" oblížem si pery a zasmejem sa sama pre seba. Nedovolím  preda nejakej žabe z ostrova aby ma zničila.

Nathaly na mňa vyorane pozerá. „Čo na mňa tak pozeráš? Dones mi kávu!" prikývne a radšej mi rýchlo zmizne z očí. Tak to bude ešte zábava. Uvidíme, kto je tu kráľovnou. Hra sa začína. Pomyslím si a zamierim ku skrinke, kde ma už čaká Audrey, jediný normálny človek v tomto ústave.

Ahojte.
Ospravedlňujem sa za dlhé čakanie, ale mám toho momentálne veľa. Taktiež sa ospravedlňujem za plno chýb. Dúfam že sa kapitola páčila a budem rada za každú reakciu.
Vaša Mima❤