Viva La Vida

1.kapitola

Tak asi začnem tým že sa vám predstavím volam sa Amanda Swan žijem na Slovensku v malom mestečku Giraltovce áno viem nezvyčajne meno na Slovenku ale môj otec je Američan mám 17 rokov a dnes som sa dozvedela že sa sťahujeme do hlavného mesta menom Bratislava . Z jednej časti ma to teší a z tej druhej nie keď že mam tu priateľa , rodinu a kamaratov . Čo už ako rodičia pískajú Amanda skáče . Vobec si neuvedomujú že mi stym ubližujú že strácam všetko čo milujem
"Amanda pomaly si začni baliť veci " kričí moja Milovaná matka "Veď odchádzame až o týždeň nebudem sa baliť teraz mam čas "
" zmenili sa plany o 3 dni odchádzame " keď to odpovedala citila som ako mi slzy stekajú prečo! Prečo ja ! Veď to sa nestihnem ani rozlúčiť poriadne achhh
Ľahla som si na posteľ a len tak rozmýšľala ako to poviem zajtra v škole a ako na to zareagujú a vo svojich myšlienkach som zaspala.
"Cŕŕŕŕŕŕ" milujem keď ma zobudí tento zvuk . Ledva som sa postavila s postele . Keď som bola oblečená umytá vzala som si kabelku telefón a šla som sa naraňajkovať . Ako vždy rodičia už boli v práci . Matka mi nechala odkaz " raňajky máš na stole ľubim ťa" aj ja teba matka pomyslela som si . Najedla som sa a sadla som si do môjho autíčka áno mam auto Audi A4 moje vysnívané po ceste do školy som sa zastavila pre kamaratku andreu je to najmilšie čo som mohla kedy stretnuť milujem ju najviac na svete je mi ako sestra
"Ahoj milačku " pozdravila ma " "Ťau mojoo no čo ideme ? " spytala som sa " určite nie to neverim že celých 5 minut si bola bez hudby ? " prva vec bez ktorej sa nepohneme je hudba to musi byť " bola som zamyslená nevšimla som si že mi nehraje hudba " objasnila som jej to " no dobre tak pustim niečo ja " pustila mi moju obľúbenú od Christini Aguilery milujem tu speváčku
" ďakujem" usmiala sa na mňa " inač Amanda si nejaka čudná Si v pohode ? Deje sa niečo s Adrianom ? " spytala sa ma keď sme vystupovali s auta " ehmm Noo... asi nič a s Adrianom je všetko v pohode " povedala som klamem trapi ma že ju opúšťam " Amanda poznam ťa a viem že sa niečo deje a ty mi to nechceš povedať aby si mi stym neublížila " presne trafila to bodaj by ma nepoznala keď sme spolu od svojich 3 rokoch " dobre poviem ti sťahujem sa do bratislavy " povedala som , pozriem sa na ňu stala a začala plakať "Andrea prosim neplač veď prideš niekedy za mnou a aj budem sem chodiť len prosim ťa neplač lebo začnem aj ja " povedala som " mandát zlato moje nemôžeš odísť ja to tu bez teba nezvladnem " Ach moja keby si vedela ako sa citim ja " poď Andrea ideme do školy už aj tak meškáme " pomalim tempom sme sa vybrali do školy .

Tak to je prvá časť môjho príbehu dufam že sa vam bude páčiť ❤️