Vyvolení

Tento príbeh  sa odohral  niekoľko týždňov po objavení záhady strašidelného domu, kam sme sa vypravili s niekoľkými mojimi spolužiakmi. Písalo sa o nás v novinách a každý sa nás pýtal na podrobnosti, ktoré sme odhalili v strašidelnom dome. Ani sa nenazdám a riaditeľka si nás všetkých, čo boli na výprave do strašidelného domu zavolá. Okrem mňa Lucy,Gonzala,Sandru a Richieho.

Uvarila nám čaj a pogratulovala  k nášmu úspechu. Zároveň oznámila jednu nečakanú novinu.

,,K vášmu úspechu srdečne gratulujem. Boli ste vybraní na testovanie na najlepšiu tieňoloveckú strednú školu v Ancellstiere. Je to veľká prestíž lebo je to najlepšia škola v celých Spojených štátoch. Keď doštudujete stanú sa z vás detektívy,lovci príšer. Máte možnosť sa dostať do tých najlepších tieňoloveckých tímov. Budú vás posielať na rôzne misie, riešiť záhady,ale predtým musíte uspieť,"oznámila nám.

,,Znie to fajn, ale čo ak nebudem chcieť ísť,?" spýtala sa Lucy

,,Nemáš na vyber Lucy. Zajtra je zraz o 8:00 autobus vás bude čakať pred školou," dopovedala riaditeľka.

,,Na ako dlho tam pôjdeme,?" spýtala som sa.

,,Približne na mesiac. Držím vám palce," popriala nám.

Keď nám to oznámila mala som zmiešané pocity.Na jednej stane som poctená, na druhej cítim napätie a mám obavy z toho, čo ma čaká a mesiac je veru dlhá doba. Rozprávali sme sa medzi sebou o našich pocitoch z toho a väčšina má podobne ako ja zmiešané pocity. Najviac sa teší Gonzalo, však typické zase bude robiť zo seba frajera. Naopak na Lucy bolo vidieť sklamanie. Chcela ísť na umeleckú školu a namiesto toho musí ísť nedobrovoľne niekde inde. Ľutujem ju.

Akonáhle som prišla domov zbalila som si oblečenie a písacie potreby. V noci sa mi zle spalo, neviem si predstaviť, že mesiac budem mimo domova v cudzom meste...

Ráno som sa rozlúčila s rodičmi a nastúpila na autobus. V autobuse vedľa mňa sedela Sandra a púšťali sme si pesničky. Za nami sedeli Richie a Gonzalo. Richie opäť kúpil veľa dobrôt ako na každý výlet.

,,Clary, dáš si Jelly bean? Práve som mal príchuť smradlavé ponožky a jedného típka za nami som otrávil spotenou pazuchou," ponúkal ma Richie. 

,,Díky,ale teraz sa to nehodí ," odmietla som.

,,Clary, pravda.Dobrý spôsob ako sa zbavíš konkurencie.Pred príchodom Richie stihne otráviť polovicu autobusu a ďalších odláka jeho zápach z úst," vtipkovala Sandra.

Po niekoľkých hodinách sa nám konečne podarilo prísť do Ancellstiere. Akonáhle som vystúpila z autobusu všade naokolo sa to hemžilo ľuďmi. Uvideli sme riaditeľa školy a nasledovali ho. Krátko na to začal príhovor riaditeľa.

,,Milí študenti, vítam vás v Ancellstiere na testovaní na najlepšej tieňoloveckej škole. Ste vybraní   ako jedni z mála z celých Spojených štátov. Dokázali ste využiť vaše výnimočné schopnosti a talent čo vo vás je tým, že ste vyriešili nejaké záhady, alebo dokázali niečo výnimočné. Z ročníka sa na testovanie dostalo 120 ľudí, z toho tu môže študovať 30 vyvolených. Pokiaľ vyštudujete túto školu, čaká vás skvelá budúcnosť. Máte možnosť sa pridať k najlepším tieňoloveckým tímom. Aby ste boli vybraní musíte prejsť testovaním. 1.kolo testovania prebehne zajtra. Čakajú vás písomné skúšky z angličtiny a matematiky. 2.časť 1.kola začne o 3 dni po voľnom dni a tú tvoria písomné skúšky z geografie a dejepisu. Prvým kolo prejde 90 ľudí. Radím vám,vo voľný deň študovať. Príjemný pobyt prajem,".

Dokončil príhovor a dostali sme kľúče od izby, kde budeme s Lucy a Sandrou ubytované. Izba bola priestranná a pekne zariadená. Vybalili sme sa a zavolali nás na večeru. Na večeri bola téma zajtrajšie testy. Okrem iného všetci riešili, kto je z akej školy. Väčšinou prišli z veľkých a známych škôl, alebo so súkromných. Na nás sa niektorí pozerali povýšenecky, lebo nevedeli, že nejaká škola na Morgensteinovej existuje.