Moonlight

Part 1

Krik malých detí.

Smiech mladých študentiek.

Nespokojné frflanie rodičov.

Zvuky, ktoré sa rozliehali okolitým priestorom. Aj cez fakt, že bolo pol ôsmej večer, v nákupnom centre bolo ešte celkom živo. No aj napriek tomu si nik nevšímal malé osamotené dievčatko s bujnými ryšavými kučerami, ako sedí na lavičke a nepatrne pohupuje nohami sem-tam. Jej zlato-hnedé oči si občas dôkladne premerali každého okoloidúceho, než sa opäť vrátili k bosým chodidlám.

„Kde máš rodičov?" Znenazdajky sa niekde nad ňou ozval chrapľavý mužský hlas. Zrzka otočila hlavu a svoj zrak uprela do smaragdových očí mladého muža.

„Neviem," odpovedalo dievčatko celkom pokojným tónom. „Som Jeremy. A ty?" Mladík si pred ňu čupol, pričom si potetované ruky oprel o skrčené kolená. „Alice," dievča opäť začalo hompáľať nohami, pričom neznámeho nezaujato pozorovala.

„Stratila si sa?" Spýtal sa jej Jeremy ďalšiu otázku, pričom dúfal, že mu ryšavo vláska povie aspoň adresu domu, kde býva. Nechápal, ako môžu byť niektorí rodičia tak nezodpovedný a nechať vlastné dieťa samo na takomto mieste. Nehovoriac o tom, že škvŕňa sediace pred ním mohlo mať sotva deväť rokov. „Nie," pokývala Alice hlavou a nachvíľu upriamila zrak na svoje nohy. Jej inštinkty nenaznačovali, že by chlap, ktorý sa pri nej pristavil mal nejaký úmysel ublížiť jej. Skôr naopak.

„Vieš aspoň adresu, kde bývaš?" Muž si s povzdychom prehrabol svoje strapaté, medové vlasy. „Nemám domov. Vlastne nemám ani rodičov," odpovedala Alice ľahostajne, ako by to bola celkom bežná vec. Mladík sa zarazil a neveriacky zamrkal.

„To my chceš povedať, že prespávaš na ulici?"

Dievčatko mierne prikývlo, pričom jej ryšavá kučera spadla do tváre. „Kriste Pane, však si ešte malé decko," svetlovlasý mladík sa frustrovane chytil za hlavu. Nemohol uveriť faktu, že ľudia boli taký netolerantný a ešte ju nikto nenahlásili na polícii. Však jej tam vonku mohol niekto vážne ublížiť.

„Čo je na tom zlé?" Spýtala sa nechápavo Alice, keď zbadala mužov zdesený výraz. Ulicami sa túlal už hodnú dobu a vďaka matkiným génom získala značné "schopnosti", ktoré jej dávali výhodu oproti ostatným. „Pozri, tam vonku by sa ti mohlo niečo stať. Si ešte na niečo také malá," mladík ju starostlivo chytil okolo chudých ramien. „Viem sa o seba postarať," rozhodne odpovedala zrzka, pričom sa jej nebezpečne zalesklo v očiach. Nepáčilo sa jej, že ju niekto spochybňuje aj cez fakt, že Jeremy o jej pôvode nemal ani tušenie. „Prosím ťa, netrep blbosti. Vidím ako zúbožene vyzeráš," svetlovlások si ju premeral kritickým pohľadom. Jej ryšavé vlasy boli celé od blata a prachu, ktorý tiež zdobil jej pehavú tvár. Čierne tričko mala otrhané, tak ako aj šedé rifle. Nehovoriac o tom, že bola bosá. „No nič. Myslím, že najlepšie urobím, keď ťa teraz zoberiem ku mne domov, aby si sa najedla, umyla a trocha zahriala. A zajtra sa potom uvidí, čo s tebou," usmial sa mladík a postavil sa. Mierne sa ponaťahoval, aby uvoľnil stuhnuté svaly a napokon napriahol ruku k Alice. Tá ju chvíľku skúmavo pozorovala, pričom zvažovala budúce dôsledky. Jej inštinkt nezaznamenal nič zvláštneho a zdalo sa, že muž pred ňou jej chcel naozaj pomôcť.

„Čo už mám robiť? Aj keby som odmietla, on sa odbiť nenechá," pomyslela si a prijala jeho obrovskú ruku.

„Prinajhoršom, by som mu vyškriabala oči a vytrhla jazyk."

*********

Kľúčik cvakol v rezavom zámku a následne na to sa ozvalo hlasité škrípanie pántov. Jeremy vošiel dnu, pričom svoj čierny batoh hodil do zaprášeného kúta. „Nie je to nijaká sláva, ale stačí to," usmial sa na Alice, pričom si vyzúval svoje staré tenisky. Ryšavo vláska chvíľu stála na chladnej temnej chodbe, pričom zvažovala, či sa radšej nezvrtne a neutečie preč.

„Počuj, nemusíš sa ničoho báť. Tu si v bezpečí," Jeremy sa nevinne usmial. Dievčatko mierne našpúlilo svoje popraskané pery chystajúc sa povedať uštipačnú poznámku.

Napokon si to však rozmyslela a s miernym zaváhaním vstúpila dnu. „Bože si horšia než moja posledná frajerka," mladík pokrútil hlavou, pričom sa presunul do obrovskej obývačky, ktorá bola prepojená zo skromne vyzerajúcou kuchyňou.

„Zatiaľ sa posaď a ja niečo pripravím na jedenie."

Alice sa rozhliadla okolo seba, skúmajúc priestor, v ktorom sa práve nachádzala. Steny obývačky boli vyblednuté a sem-tam bolo možné vidieť aj odlupujúcu sa omietku. Malý plazmový televízor bol umiestnený na nízkej skrinke s tmavého dreva. Vedľa nej bolo položených niekoľko CD diskiet a kníh. Na zaprášených poličkách sa nachádzalo zopár bledých fotografií. Dievčina mierne naklonila hlavu a skúmavo si ich prezrela. Na väčšine z nich bol Jeremy zjavne so svojími kamarátmi, no nikde si nevšimla nejakú rodinnú fotku.

„Ty nemáš rodičov?" Spýtala sa Alice. Niežeby ju to dajako zaujímalo, len bola zvedavá. „Mám. Len nemáme medzi sebou dobré vzťahy," povzdychol si muž a natiahol sa po biele taniere.

„Čo máme na jedenie?" Z nenazdajky sa naňho ryšavo vláska otočila. Svetlovláska, to trocha zaskočilo, keďže doteraz sa o jedlo nijako nezaujímala.

„Cestoviny s tuniakom. Viem, že to nie je nijaká sláva, no nič iné doma nemám," skonštatoval a položil pred ňu tanier.

„Zajtra zájdeme na políciu, aby sme zistili kde máš rodičov," usmial sa Jeremy.

„Možno nebude taký zlý ako som si myslela."

Pousmiala sa Alice a strčila si do úst poriadne sústo cestovín.