Irresistible - Dokonalí

Kapitola dvanásť - Návrh

Prebudili ma slnečné paprsky, ktoré prenikali cez okno a oslepovali mi oči. Zamumlala som a posadila sa, bolelo ma celé telo. Celú noc som prespala posediačky s hlavou na notebooku. Nechcela som sa pozrieť do Wordu, bála som sa, koľko zlých slov tam bude popísaných, čo som napísala zo spánku. Len som dúfala, že mi zostane aspoň to, čo som písala pri vedomí.

Posadila som sa a zišla dole schodmi. Nemusela som sa pretvarovať, že mi je dobre, mama už bola dávno preč. V kuchyni som si naliala plný pohár čistej vody a exla ho. Nebola som ani vonkoncom hladná, iba som potrebovala sprchu. Vyšla som pred dom v úplne zničenom stave a znova si všimla to čierne auto. Prebehli mi po chrbte zimomriavky až som sa celá otriasla.

Zo schránky som vybrala poštu a vošla späť, zabuchla som dvere, ale nezamkla ich, chystala som sa čo najskôr odísť. Poštu som prezrela a nezbadala ani na jednom moje meno, čiže som ich hodila na stolík pri dverách a rýchlo sa dostala na poschodie. Vytiahla som kufor a nahádzala si tam všetko, čo som priniesla. Zo šuplíka som si vytiahla nové spodné prádlo a zo skrine vytiahla šortky a voľné tielko. V kúpeľni som si dala rýchlu sprchu, práve keď som si umývala vlasy, začula som nejaký zvuk zdola. Stopla som vodu a započúvala sa, nič som nepočula, tak som znova pustila vodu a išla si opláchnuť vodu, keď znova niečo počula. Rýchlo som zo seba zmyla penu a vypla vodu. Zo sprchy som vybehla a na mokré telo dala spodné prádlo, znova sa ozvali tie zvuky. Na seba som prehodila tielko, ktoré mi končilo niekde do pol zadočku. Vzala som prvú ostrú vec, čiže nožničky a potichu sa vykradla z izby.

Čím bližšie som bola pri schodisku, tým som počula hlasnejšie zvuky. Zovretie som zosilnila a dala nohu a prvý schod. Keď som počula aj nejaké hlasy a ston, rýchlo som zišla zo schodoch. Ohromene som stála pred kuchyňou, kde ležal Harry na pracovnej doske a nejaký chlap bol nad ním s nožom v ruke. Napravo od neho bol Ryan na nejakom chlapovi a surovo ho mlátil do hlavy. Niekto ma chytil zozadu a uväznil mi ruky do zovretia. Zmietala som sa a tentoraz som nechcela prísť k zraneniu, prudko som trhla hlavou dozadu a hlavou narazila o útočníka. Vymotala som sa mu z rúk a rýchlo od neho utiekla. Postavila som sa mu tvárou v tvár, v ruke ešte stále nožničky, ktoré si nevšimol, a keď vyrazil vpred, urobila som impulzívnu vec.

Vystrela som dopredu ruku s nožničkami. Cítila som ako sa napichol na ostrý nástroj, zmeravela som. Zalapala som po dychu, keď ochabol a takmer ma prevrátil. Jemne som ho od seba odstrčila a ako poleno padol na zem. „Bože,“ zašepkala som a do očí sa mi nahrnuli slzy, ruku som si dala pred ústa, aby mi neunikol vzlyk, ale iba som zistila, že mám ruku od jeho krvi. Klesla som na kolená a zrútila sa tam.

Slzy mi kotúľali po lícach. Nevnímala som nič naokolo. Oči boli upreté na toho muža. Bol iba o trošku vyšší odo mňa, ale nemal šancu, keď som ho napichla na nožnice. „Ja som nechcela,“ zašepkala som a vložila si tvár do dlaní. Na boku som plakala schúlená do klbka. Pred očami som mala tú scénu, ten pocit, keď som vedela že je neskoro dať preč nožnice... ten pocit z toho auta. Vzlykla som. Nemala som ísť preč zo sprchy. Vzlykla som znova. Zabila som, som vrahyňa. Slzy padali na podlahu, počula som ako hlasno dopadli na drevo v chodbe.

Ako nôž a maslo, napadlo ma. Vždy vraveli, že to je pocit, ako keď dáš nôž do masla. Nie je to pravda. Je to ako napichovať málo upečený zemiak na ražeň. Spočiatku to bolo najhoršie, myslela si, že musíš viac zatlačiť, ale potom to šlo lepšie, niekde v strede sa to na chvíľku zhoršilo, ale nakoniec ľahko zemiak prepichneš. Tak to bolo s ním, ibaže som ho neprepichla skrz-naskrz.

Oči som upierala na svoju ruku od krvi. Pocítila som, ako si ma niekto k sebe potiahol a posadil ma. Vyľakane som sa otočila, hľadala nožnice, ale bol to iba Harry. Nechcela som pred ním plakať, ale už sa stalo. Vtiahol ma do náručia a začal ma jemne hladkať po vlasoch.