Pokrčila som plecami a začala som sa hrať s taškou.
,,Na psychológii sa učíš o tom, čo všetko sa ti môže pobabrat v hlave, " povedala som.
,,Takže?"
Znovu som sa pohrávala v taške. ,,A to ti môže do života priniesť viac obáv, či nie? Vedel si že existuje porucha identity telesnej integrity?"
,,Identity telesnej čoho? " spýtal sa a znova sa usmial.
,,Identity telesnej integrity. Ak máš tú poruchu, môžeš sa napríklad ráno zobudiť presvedčený, že by si nemal mať dve nohy. Zrazu svoju druhú nohu nenávidíš a najradšej by si si ju dal amputovať. Niektorý ľudia s touto poruchou dokonca predstierajú, že ju majú amputovanú. A jediný spôsob, ako túto poruchu vyliečiť je zájsť za lekárom, ktorý ti ju ilegálne naozaj amputuje. Táto porucha sa zvyčajne u ľudí do 20 rokov nevyskytuje. Môže však na ňu ochorieť ktokoľvek. Len o tom ešte nevieme. Môžeme iba dúfať, že nezanevrieme na žiadnu so svojich končatín. No a preto si myslím, že štúdium sociológie je bezpečnejšie."
Ethan sa zarehotal, Takže sa k nám začali otáčať všetky dievčatá v triede a zízali na nás. ,,Fakt sa teším, že som ma sociológiu s tebou, Evie."Žmurkol na mňa, naklonil hlavu a usmial sa. Srdce sa mi rozbuchalo, ale nie tým znamim spôsobom zvieraťa chytného do pasce. Novým. Dobrým spôsobom.
,,Ďakujem."
Ethan ma zvyšok hodiny uprene pozoroval. Presne tak sme sa zoznámili.
