INVISIBLE (larry stylinson) SK

2.part

Potom, ako som sa sa prezliekol som si to namieril domov. Na perách mi stále pohrávala široký úsmev. Nikdy nemal dôvod, aby na mňa prehovoril, no teraz to tu bolo. Hoci sa na mňa pri tých slovách ani nepozrel, bol som v oblakoch.

Zvuk zatvárajúceho kredenca ku mne doľahol, akonáhle som vstúpil do domu.

"Boobear, to si ty?" zvolala na  mňa mama. Vyšla z kuchynea oprela sa o prah dverí.

Bože. Ako ja nenávidím tú prezývku. Volá ma tak už od detstva. A keďže sa jej to zapáčilo, volá ma tak dodnes. Jediný dôvod, prečo jej to tolerujem je ten, že jej to robí radosť.

"Áno." venoval som jej úsmev.

Skopol som svoje "TOMSKY" a bundu si zavesil na vešiak.

"Čo ten úsmev Boo? To až tak rád vidíš svoju mamu?" zažartovala.

So smiechom som pokrútil hlavou."Nie, je to len..."nedopovedal som. Hlas mi proste zlyhal.

Mama nič netušila o mojej láske k Harrymu. Hoci si vravíme všetko, bojím sa jej to povedať.Aj keď vie, že som gay.

Pamätám si ten deň, keď som s tým za ňou prišiel. Dala mi bozk na čelo hlboko sa mi dívajúc do očí. Povedala mi, že už to vie, no napriek tomu ma bude ľúbiť. Ľúbiť pre to, kto som.

Cítil som obrovskú ťažobu, keď som jej to mal povedať. Celé noci som nespávala a rozmýšľal, ako by som jej to povedal. Prípadne,aká by bola jej reakcia.

A otec? Môj otec nás opustil keď som bol dieťa. Vraj chce začať nový život. Klamal by som, ak by som povedal, že mi nechýba. Pretože chýba. Mali sme medzi sebou perfektný vzťah otca a syna.Aspoň som si to myslel.

O päť rokov neskôr si mama našla nového priateľa. Volal sa Mark. Teraz mali dokopy štyri dcéry, ktoré boli zároveň mojími mladšími sestrami. No mal som ešte jednu mladšiu sestru, ktorá ostala s otcom. Volala sa Georgia, no odvtedy ako je s ním som ju nevidel. Ani neviem ako sa má..

Rovnako  ako s mojou mamou, aj s Markom som dobre vychádzal veľmi dobre. Neraz mi rozstrapatil vlasy a hneď nato mi venoval úsmev.

"Louis!" mama mnou prakticky triasla, čím ma vytrhla z myšlienok.

"Č-čo?" zmätene som sa na ňu pozrel.

Povzdychla si. "Začal si vetu, no nedokončil ju. Takže, čo si chcel povedať?" spýtala sa zvedavo.

"Oh ja len že...dnes som na futbale vôbec nespadol, ako zvyčajne zvyknem.." zaklamal som.

Podozrivo si ma prezerala cez jej zúžené oči.

"Hmmm, no dobre." 

Vydýchol som zadržiavaný vzduch a vykročil do izby.

"Lou?" oslovila ma ešte mama.

Zastavil som svoje kroky a otočil som sa smerom k nej."Áno?"

"Za hodinu a pol bude večera." žmurkla na mňa, načo som so smiechom pokrútil hlavou.

Konečne som si to namieril do svojej izby, kde som za sebou zabuchol dvere. Prvá vec, ktorp som spravil bola tá, že som sa hodil do svojej postele.

S úľavou som si povzdychol, ale na tváry som mal stále ten úsmev. Myšlienkami som opäť putoval k Harrymu, ako obvykle.

Jeho perfektné kučery, ktoré som chcel natáčať na moje prsty. Jeho zelené oči, do ktorých som sa mohol pozerať celé hodiny. Sú také hlboké a príťažlivé. Jeho jamky, ktoré sa mu zjavia vždy, keď sa usmeje. Jeho pery, ktorých sa chcem dotknúť prstami, alebo niečo lepšie...mojimi perami. Sú také ružové a bacuľaté...A to som ešte nezačal s jeho telom. Oh je to čistá dokonalosť. Jeho dlhý trup a chudé nohy.