Napadnutý láskou

Zranený

Nikdy som nikomu nechcela ublížiť .Dokonca ani muchu som nedokázala zabiť .Mala by som mu pomôcť, ale čo ak ho poslal on?

"Tak ako, necháš ma skapať?"

Z myšlienok ma prebral hlas muža .Vzala som nôž a pokľakla pred ním.

"čo-čo to chceš robiť ? "vyjachtal

"Nejanči ako ženská  .Musím sa predsa dostať k rane ."Rozrezala som mu nohavicu.

"Ked už máš ten nôž ,mohla by si ma rozviazať."

"Ani ma nenapadne . "

Prezerala som si ranu . Nebola veľká ,ale zato dosť hlboká a hrozne špinavá.

"Ako si k nej prišiel?"

"Teraz ťa to zaujíma?"

Vstala som a šla po prevarenú vodu .Ked videl ,že mu neodpoviem spustil.

"Spadol som z koňa .Neviem ako som sa zranil, ked som sa prebral proste tam bola."

"Musím ti ju vyčistiť . Vydrž !"Snažila som sa byť jemná ,ale nešlo to .

Viem, že ho to muselo hrozne bolieť ,no napriek tomu nevydal ani hlásku.

"Tak, je to čisté."

Vydýchol si .

Vzala som liečivé lístky  .Bohactvo ,nemám tu nič čím by som ich rozdrvila ,len tak budú účinkovať .Tak nič .Pokrčila som ramenami a dala  si ich do úst , začala žuť .Hmotu som natrela na ranu.

"Fuj !To je hnus."

"Prestaň sa sťažovať .Viem čo robím ."Zahriakla som ho.

Nakoniec som ranu zašila a dala mu napiť makového odvaru .Zaspal ako dudek .Unavene som si aj ja ľahla na posteľ .Tento deň bol šialený ,ešte k tomu aj dieťatko kopalo osto-šesť.