Sklamanie môže byť vedomé a nevedomé, aby sme mohli sklamať, tak používame to druhé.
Vyskočila som z postele a rýchlo dobehla k oknu. Vykukla som cez neho a uvidela Lucasa opierať sa o jeho auto.
„Počkaj!“ zakričala som. Aj keď sa mi to ťažko hovorilo a ešte ťažšie robilo, nemala som na výber. „Pôjdem s tebou.“
„Čo si to vravela?“ opýtal sa s úšklebom na tvári.
„Pôjdem s tebou a ty dáš Harrymu pokoj, jasné?“
„Dám mu pokoj, ale len vtedy, ak si dáš zobrať to dieťa.“
„Tak na to zabudni!“
„Ako chceš. Čo tak na začiatok, keby som polial jeho auto benzínom a prestrihol brzdy? Nie len, že narazí, ale ešte sa aj upečie.“ Zasmial sa. Ako ja jeho smiech nenávidím.
„Nechám si vziať to dieťa!“
„Fajn, som rád že sme sa dohodli. A teraz už skáč! Videl som ho ísť ku schodom.“
„Šibe ti? Neskočím!“
„Chytím ťa. Ver mi!“ Dvere sa otvorili a v nich stál Harry.
„Harry, snažím sa ťa iba chrániť. Prosím, odpusť mi.“ Prehovorila som a videla, ako sa Harry približuje. Nemohla som ho nechať, aby ma zastavil. Chcela som ho zachrániť a preto som skočila. Dopadla som do Lucasovho náručia a následne ucítila zem pod nohami.
„Mia!“ Videla som Harryho vydesený výraz na tvári, keď sa vykláňal z okna. Lucas ma chytil za ruku a ťahal k jeho autu.
„Neboj sa, bude v bezpečí! Zbavím ju všetkých starosti a hlavne tej ťarchy, ktorá by jej už čoskoro začala prekážať. Konečne sa bude môcť aj v poriadku najesť.“ Usmial sa Lucas a otvoril dvere auta. Nastúpila som si na sedadlo spolujazdca a dvere vedľa mňa sa zatvorili. Chcela som zopakovať presne to, čo pri lese. Nasadla som do auta vzala zbraň a vystúpila. Zatlačila som do dverí a nič. Boli zamknuté. Dvere na druhej strane sa otvorili a teraz si nastúpil Lucas.
„Myslíš si, že som až taký hlúpy? Detská poistka ti nič nevraví? Myslela si si, že mi ujdeš? Som chytrejší.“
„Dúfala som v to.“ Odpovedala som a pozerala pred seba. Nikto z nás nič nehovoril. Medzi nami bolo ticho a napätie. Nemala som ani len tušenie kam ma to vezie. Očividne ho to ticho znervózňovalo. Volant zvieral tak pevne až mu obeleli hánky. Natiahol sa a zapol rádio. Naše ticho prerušila pieseň, ktorá v ňom hrala. Dívala som sa von oknom a myslela na to, čo asi teraz robí Harry. Určite je celý bez seba z toho, že som mu ušla. Ja sa ho snažím iba chrániť. Milujem ho a nechcem, aby mu hocikto ublížil. Teraz som mu však ublížila ja. Zatvorila som oči a oprela sa pohodlnejšie do sedadla. Preplietla som si prsty a ruky si položila na brucho.
„Užívaj si to, pokiaľ to v sebe ešte máš. O chvíľu to budeš mať pred očami.“ Usmial sa a presmeroval svoj pohľad na cestu.
„Prečo ti tak vadí, že som tehotná? Čo ti na tom prekáža?“ Mlčal. Nevydal zo seba ani hlások. Buď nevedel, čo má povedať, alebo radšej nehovoril nič, inak by to nedopadlo dobre. Odvrátila som svoj zrak od neho a dívala sa na cestu pred seba. Stále som nemohla prestať myslieť na Harryho. Určite sa o mňa bojí. Nemala som robiť to, čo som urobila. Nemala som ísť s Lucasom. Ľutujem to? Samozrejme. Bohužiaľ, už je neskoro. Cítila som, ako mi v zadnom vrecku zavibroval mobil. Musel to byť Harry. Kto iný by to bol? Nemala som však šancu zodvihnúť to.
„Kam ma to vezieš?“ opýtala som sa s nádejou, že mi odpovie.
„Niekam, kam nás nikto nepôjde hľadať.“
„A to je kam?“ Pozdvihla som jedno obočie a pozrela sa naňho.
„Mia, teraz mi odpovedz pravdu. Prečo si to dieťa chceš nechať?“ Pozrel sa na mňa a ja som skoro dostala infarkt, keď sme len tesne minuli oproti idúci kamión.
„Pretože to dieťa milujem.“
„Kto je jeho otcom Mia?“
„Otec toho dieťaťa ma znásilnil. Neviem, kto je jeho otcom.“
„Ale vieš. Určite to vieš. Povedz mi pravdu Mia. Povedz mi meno jeho otca.“ Odbočil na lesnú čistinku a tam zastavil. Nikde naokolo nebolo nič. Neďaleko sa začínal les, inak nikde nič.
„Vystúp si.“ Zavrčal a vystúpil. Vzďaľoval sa od auta a ja som to videla, ako perfektnú príležitosť. Odpútala som sa a chcela si presadnúť, keď sa otočil a kráčal k autu.
„Zabudol som, že ty nemôžeš.“ Otvoril dvere, chytil ma za ruku a vytiahol von. Bolo chladno a fúkal studený vietor. Obloha stmavla a ja som vedela, že ma nečaká nič dobre. Cítila som to v kostiach. Z vrecka vytiahol balíček cigariet a jednu si zapálil. Potiahol z cigarety a vypustil šedý kúdoľ dymu.
„Odpovedz mi Mia. Kto je otcom toho dieťaťa? Chcem vedieť jeho meno.“ Povedal pokojne a odstúpil odo mňa.
„Vravela som ti, že neviem!“ Zvýšila som naňho hlas a ucítila jeho ruku na mojom líci.
„Takto sa so mnou rozprávať nebudeš!“ Schytil ma pod krkom a ešte raz zopakoval svoju otázku. Neodpovedala som. Nechcem Harryho prezradiť.
„Viem, že to je Harry. Nemyslí si, že som sprostý! Sám mi to povedal!“ Pustil ma a ja som dopadla na tvrdú zem. Vedľa mňa pohodil nejakú starú knihu s hnedým koženým obalom.
„Čítaj!“ rozkázal a oprel sa o kapotu auta. Pozeral na mňa, ako lev na svoju korisť. Postavila som sa a otvorila knihu. Nebola to kniha. Bol to denník. Harryho denník. Listovala som v ňom a len tak zbežne som si prechádzala čo tam bolo napísané. Viem, že sa to nemá, ale som k tomu nútená.
„Odporúčam stranu číslo 80. Píše sa tam o tebe.“ Usmial sa. Rýchlo som preskočila pár strán a otočila na stranu s číslom 80. Moje oči sa rozšírili, keď som začala čítať.
„Odkiaľ to máš?“ opýtala som sa, keď som dočítala celú stranu.
„To ty nemusíš vedieť. Podstatné je, že klameš. A neklameš len mne, ale každému. Klameš svojmu otcovi, ktorý chce pre teba všetko len to najlepšie. To kvôli tomu si nechceš dať zobrať to dieťa? Je to kvôli nemu?“
Poznámka autorky: Po dlhom čase je tu nový diel. Trošičku sa nám to skomplikovalo a verte, že sa mi to nepísalo dobre, preto je časť taká krátka. Vôbec, ale že vôbec sa mi nepáči a dúfam, že ďalšia mi pôjde písať oveľa ľahšie. Toto bolo skôr také z donútenia, aby ste dlho nečakali.
Každopádne som vám vďačná za všetky votes a komenty. Ste zlatíčky. Ani len neviete, ako ma tešíte.
أنت تقرأ
Zničil si tú, ktorou som bola, zničí ťa tá, ktorou budem (Harry Styles - SK)
أدب الهواة!!!POZASTAVENÁ!!! Čo sa stane, ak vypustíte kanárika z klietky a dáte mu voľnosť? Prežije? To je otázka, ktorú si pokláda istý muž, už dosť dlho. Stvorenie tak krásne, múdre, a zároveň tak krehké a zraniteľné. Stvorenie žijúce medzi najnebezpečn...
