ℌ𝔞𝔱𝔢, 𝔓𝔯𝔢𝔧𝔲𝔡𝔦𝔠𝔢 𝔞𝔫𝔡 𝔖𝔢𝔠𝔯𝔢𝔱 ℑ𝔫𝔱𝔢𝔫𝔱𝔦𝔬𝔫𝔰 / 𝒟𝑜𝓃𝑒 ✔

1. Kapitola, časť prvá - Mierová zmluva

Dôležité!: Každá KAPITOLA (nie časť) je samostatná, nenadväzujú na seba priamo. Ak náhodou áno, autorka ich čísluje. Píšem to hneď, pretože ma dosť miatlo, keď nová kapitola nesedela na tú poslednú. Vždy je tam časový posun, hodina, či týždne.
Prajem príjemné čítanie!

Ich posledný ročník na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej začal v tieni Veľkej vojny.

Obe strany zhromažďovali svoje sily, obe strany boli takmer pripravené, ale ešte nenastal ten správny čas. A potom tu bolo územie nikoho; používatelia mágie, ktorí nepatrili žiadnej strane. Boli to osamelí vlci, chodci po starých cestičkách, ktorí sa nezodpovedali nikomu. Temnota aj Svetlo sa snažili skontaktovať týchto cudzincov, pretože ich sila by mohla nakloniť rovnováhu; mohli by byť tou rozhodujúcou výhodou.

Blížiacu vojnu mal každý na jazyku a každý jeden z nich bol vydesený z tej predstavy, z tej zmeny, ktorá nevyhnuteľne prichádzala do ich životov. Nekládli sa žiadne otázky.

Hermiona, Ron a Harry neboli výnimkou.

V minulosti bolo v ich životoch tak veľa násilia, strachu a nenávisti, že sa stali príliš opatrnými, príliš podozrievavými. Dospeli príliš rýchlo, prijali zodpovednosť, ktorú vo veku sedemnástich rokov vôbec prijať nemali.

Práve stáli pred obrovskou tabuľou spolu s ďalšou polovicou študentov. Na tabuli bol zoznam školských pravidiel, ktoré sa mal každý naučiť naspamäť.

Atmosféra bola plná sklamaných výkrikov ako: "Čože, tento rok žiaden metlobal?" a "Nemôžeme ísť do Rokville?" alebo "Čo to znamená, že stále musíme chodiť po dvojiciach?"

Hermiona poznala tieto pravidlá naspamäť, pretože jej ich Dumbledore poslal spolu s odznakom hlavnej prefektky a zoznamom "vecí, ktoré treba zohnať pred začiatkom semestra." V skutočnosti jedno pravidlo pridala sama.

10. Očakáva sa od vás účasť na vojenských cvičeniach. 

Nerada to priznávala, ale bola vystrašená do morku kostí. Už požiadala Dumbledora, aby sa postaral o jej rodinu, aby ich vzal do bezpečného azylu, ktorý jeho armáda vytvorila. Aspoňže už boli v bezpečí, hoci ona nebola. Len si priala, aby mohla zaistiť, aby Harry s Ronom mohli byť v bezpečí tiež.

Hermiona si pomerne dobre uvedomovala, že Temný pán chce zajať Harryho viac než kedy predtým. Smrťožrúti sa menej držali v tieňoch, otvorene provokovali a boli ochotní riskovať. Niekoľkokrát sa pokúsili Harryho uniesť a teraz mal prísny zákaz niekam ísť bez telesného strážcu. To kvôli tomu cez leto zostával s Weasleyovcami a teraz ho strážil auror, ktorého ešte ani on sám nevidel. Len vedel, že tá osoba tu je a že ho sleduje.

Rozčuľovalo ho to viac, než bol ochotný priznať.

"Toto je zasrane skvelé, nemáme dovolené robiť nič iné len študovať? Kde je v tom sranda?" nešťastne vrčal Ron, kým si prezeral tie pravidlá.

Hermiona sa na neho ironicky usmiala, z čoho zastonal a pokrútil na ňu hlavu. "Si nemožná; v tejto škole existuje len jediný človek, ktorý by so mnou nesúhlasil a to si ty. Si hračka prírody." Objal ju a roztočilo dokola. Nahlas vykríkla, ale čoskoro sa jej krik zmenil na smiech a chichot.

Vždy dokázal všetko zlepšiť; dokázal, aby sa cítila šťastná, slobodná. Všetko nebolo také desivé, keď bol nablízku.

Ron ju položil a pobozkal na čelo, než ju úplne pustil. Hermiona sa stále usmievala, keď začula za chrtom dôverne známy hlas.

"Uhni nabok, humusáčka. Aj iní ľudia chcú vidieť tie fašistické pravidlá."

Jej úsmev zomrel, keď sa otočila, aby čelila svojmu dávnemu nepriateľovi. Bol vyšší než predtým a teraz takmer biele vlasy mu cez leto podrástli a siahali mu po plecia, čím mu lemovali tvár.