ℌ𝔞𝔱𝔢, 𝔓𝔯𝔢𝔧𝔲𝔡𝔦𝔠𝔢 𝔞𝔫𝔡 𝔖𝔢𝔠𝔯𝔢𝔱 ℑ𝔫𝔱𝔢𝔫𝔱𝔦𝔬𝔫𝔰 / 𝒟𝑜𝓃𝑒 ✔

2. Kapitola, časť prvá - Farba magika

"Vieš, ako vyzerá?" zašepkal Harry Hermione. Stáli pri stene a čakali na nového učiteľa. Všetci siedmaci sa zhromaždili pred zamknutými dverami učebne v jednej z mnohých veží hradu. Vážne tam pre nich všetkých nebolo dosť miesta a začínali byť podráždení. Niektorí sa už hádali.

Ich učiteľ meškal.

"Nie, ešte som o ňom nepočula. Nenašla som ho v žiadnej z mojich kníh," odpovedala Hermiona. Musela sa prikloniť bližšie k Harrymu, pretože masa študentov sa stále tlačila okolo nich. "Ani netuším, o čom tento predmet bude. Ako určite vieš." Toto vyslovila s náznakom kázania v hlase. "Nebol na žiadnom zozname s učebnicami a v rozvrhu bolo napísané len: 'Magikum' - s ká."

"Možno je to niečo, čo má čo robiť so starou mágiou," pripojil sa k ich rozhovoru Ron. "Možno je to nejaký šaman..." Nemal šancu dokončiť vetu, pretože ho niekto silno sotil do ďalších chrabromilských študentov a spôsobil jeho pád na zem, kde pristál na dievčati menom Miriam. Hlasne vykríkla a Ron, keď sa pokúšal postaviť, očervenel od hlavy po päty, pretože mal pocit, že má okolo nej zamotané ruky aj nohy.

"Bacha, kam kráčaš," bolo jediné ospravedlnenie, ktoré sa mu od narušiteľa dostalo. Malfoy a jeho gorily prešli okolo nich, doširoka sa usmievali, keď odtláčali ďalších ľudí z cesty rovnako zdvorilo, ako to urobili s Ronom.

Hermiona penila, keď podávala Ronovi pomocnú ruku a vyťahovala ho na nohy. To, čo spravil, bolo arogantné, čo si ten rozmaznanec myslí, keď sa takto správa k ľuďom? Bol to hlavný prefekt, u Merlina! Nechápal, čo to znamená? Tak veľa ľudí pred ním si ctilo túto česť. Absolútne toho fretčiaka nenávidela.

"Malfoy," prikázala. "Vráť sa sem a ihneď sa im všetkým ospravedlň." Znela ako učiteľka a ešte väčšmi tak vyzerala, keď mala ruky v bok a ponuro na neho zazerala.

Zarazil sa, veľmi pomaly sa otočil. V tvári nemal žiaden výraz, ale ruky zovieral v päste tak silno, že mu začali belieť hánky. Práve porušila ich nemý sľub, že medzi sebou už nič nerozvíria. Podarilo sa jej udržať zavreté ústa dva týždne, dva zasrané týždne! Bola neuveriteľná.

"Myslím, že ospravedlňovať by si sa mala ty za to, že si ku mne prehovorila takýmto tónom. Alebo vlastne za to, že si ku mne vôbec prehovorila. Až keď peklo zamrzne, Grangerica."

Malfoy sa otočil a pokračoval v chôdzi spolu s rozosmiatymi priateľmi.

"Arogantný, rozmaznaný fretčiak..." mrmlala si pod nosom, kým divoko oprašovala Ronove oblečenie. Ten úbohý chlapec sa pokúšal ospravedlniť dievčaťu, Miriam, do ktorého narazil a súčasne sa vyhnúť Hermioninmu násilnému prejavu náklonnosti.

Zrazu tam bol ich učiteľ, stál v najvzdialenejšom rohu chodby, sledoval ich, počúval.

Nebol ničím, čo predtým očakávali.

Kde bol ten starý chlap s dlhou bradou, zemitým oblečením a túlavými očami? Bol príliš mladý, aby bol učiteľom a jeho vzhľadu chýbal akýkoľvek druh zdvorilej slušnosti. Mal dlhé, hladké, čierne vlasy, oblečený habit tehlovej farby, oči a nechty namaľované čiernou. Vyzeral skôr ako čarodejník v zácviku s príliš rozvinutým zmyslom pre dramatickosť než dôveryhodný učiteľ.

Ale najčudnejšia vec na ňom bolo to, že tu úplne nebol. Bolo to takmer, ako keby ste ho nemohli vidieť, ak ste sa pozreli z iného uhla, ale jednako tu stále bol. Časť z neho sa zdala byť niekde inde, ako keby bol príliš natiahnutý, príliš štíhly pre oči, aby videli. Z pohľadu naň vás rozboleli oči, ak ste sa príliš silno pokúšali získať na neho jasnejší výhľad.

Opieral sa o stenu, ruky prekrížené.

"To je on?" naznačila Hermiona ústami Harrymu s Ronom, rukami stále oprašovala neexistujúcu špinu z Ronovej košele. Obaja chlapci len pokrčili plecami a pokračovali v zízaní na ich profesora. Bolo na ňom niečo hypnotické.