ℌ𝔞𝔱𝔢, 𝔓𝔯𝔢𝔧𝔲𝔡𝔦𝔠𝔢 𝔞𝔫𝔡 𝔖𝔢𝔠𝔯𝔢𝔱 ℑ𝔫𝔱𝔢𝔫𝔱𝔦𝔬𝔫𝔰 / 𝒟𝑜𝓃𝑒 ✔

4. Kapitola, časť prvá - Poetická spravodlivosť

"Čo to kur..." Draco Malfoy si bol poriadne istý, že ho klame zrak. V jeho izbe sa z ničoho nič objavilo jedno priveľmi živé dievča a teraz stálo vedľa jeho postele, skladalo si akýsi plášť a nervózne si vyrovnávalo vlasy a oblečenie. Nepozrela sa na neho; zdalo sa, že si ho vôbec nevšimla. Namiesto toho si kľakla na zem, otvorila tašku a teraz sa ňou horúčkovito prehŕňala.

Nie, bola skutočná.

"Čo tu dopekla robíš?" Jeho hlas bol aristokratický a vyrovnaný, keď na ňu povýšene hľadel. Musel niečo urobiť; nemal prakticky nič oblečené, na sebe len prikrývku a spal, keď sa rozprávkovo ako víla zjavila v jeho izbe (jeho súkromnej slizolinskej izbe hlavného prefekta, krucinál).

Hermiona Grangerová k nemu veľmi pomaly zdvihla hlavu; ako keby ju nútili pozrieť sa na škaredého, nákazlivého, mimozemského červa, zhlboka sa nadýchla a potom na neho vysypala svoje myšlienky:

"Ach, ver mi, že radšej by som bola v pekle než tu s tebou, ale ty si to spravil nemožným. Nevpúšťaš sovy? Nieee, samozrejme, že nie, to by bolo aspoň slušné. A prečo si hodil knihu na Dobbyho? Mal monokel." Znova sa zhlboka nadýchla. "Ani Pansy sa dnu nedostala a to som ju skutočne musela presviedčať. Toto celé je jedine tvoja chyba." Postavila sa, v ruke držala guľu, ktorú konečne našla vo svojej taške. Vyzerala trochu ako krištáľová guľa, ktorá sa používa vo veštení; bola priesvitná a dokonale jej pasovala do dlane. Na dlani štyrikrát tou guľou zatočila v smere hodinových ručičiek a potom ju nechala padnúť, ale tesne nad zemou sa začala vznášať a nakoniec zostala visieť v úrovni ich očí.

Draco zatínal zuby. Nemala o ničom potuchy, nemala právo prísť do jeho izby a...

"Nič z tohto nie je moja vina. Vypadni krucinál odtiaľto, inak ťa vyhodím. Ktorej časti o tom, že ťa zabijem, nerozumieš? Vypadni! VYPADNI OKAMŽITE!"

Ani sa nepohla z miesta a vystrela k nemu ruku.

"Daj mi ruku," prikázala, ale keď sa nič nestalo, posadila sa na posteľ a schmatla ho za ruku skôr, než ju stihol odtiahnuť.

"Héj, čo... Počkaj! Čo je?" Koktal tie slová dosť dlho na to, aby mu porezala palec (s nožom, ktorý si predtým nevšimol) a vytlačila pár kvapiek krvi do malej sklenenej fľaštičky. Pustila ho a potom sa porezala sama. Zmiešala kvapky krvi vo fľaštičke, keď vstávala.

Zízal na ňu s očami širokými a ústami dokorán, čo si čoskoro všimol a rýchlo ich zavrel.

"Máš tu nejakú sovu?" spýtala sa Hermiona, očami prehľadávala izbu, ktorá obsahovala len posteľ s nebesami, stôl a veľmi útulne vyzerajúce kožené kreslo. Očakávala, že bude vyzdobená v slizolinských farbách, ale namiesto toho jedinými farbami - okrem tmavých drevených panelov a nábytku - boli biela a čierna. Bol tu biely hrubý koberec s čiernym čínskym písmenom, ktorý pokrýval zem a čierne prikrývky na posteli, vďaka ktorým vyzerala mužne a trochu chladne. Na stenách neboli žiadne obrázky a dajako vyzerala, ako keby tu nikto nebýval.

Len pokrútil hlavou.

"Dobre teda, pozrime sa, ako toto funguje..." Nakreslila pred tou vznášajúcou sa guľou niečo vo vzduchu a tá začala blikať a potom sa na jej povrchu zjavil nejaký obraz - či skôr v jej vnútri. Draco to nevedel celkom presne.

"Zdravím, profesor, mám to tu." Zatriasla fľaštičkou, ktorá obsahovala ich zmiešanú krv. "Prosím, pošlite sovu, aby to vyzdvihla."

Draco bol každou sekundou viac a viac zmätený. Čo sa do pekla dialo? V jeho izbe. Palec mu stále krvácal, myseľ mu vrávorala, oblečenie mal tam, kde ho nechal pred... koľkými nocami? Štyrmi? Šiestimi? Ôsmimi? Nemal potuchy. Nechcel mať potuchy. Chcel, aby odtiaľ vypadla.