ℌ𝔞𝔱𝔢, 𝔓𝔯𝔢𝔧𝔲𝔡𝔦𝔠𝔢 𝔞𝔫𝔡 𝔖𝔢𝔠𝔯𝔢𝔱 ℑ𝔫𝔱𝔢𝔫𝔱𝔦𝔬𝔫𝔰 / 𝒟𝑜𝓃𝑒 ✔

4. Kapitola, časť druhá

Mal práve čas nasadiť na tvár masku, než sa k nej otočil. "Potom je dohodnuté. Dva dni, začíname kedy?"

"Začneme, keď bude Amadeus pripravený, čo by malo byť teraz. So Snapeovou a Dumbledorovou pomocou by mal byť schopný dokončiť ten elixír. Zatiaľ sa naň budeme pripravovať." Odmlčala sa na chvíľu a potom dodala. "Občas nechápem, prečo sa tak o nás zaujímajú - možno v nás mali vysoké nádeje."

Draco sa na ňu zamračene pozrel. "Vysoké nádeje?"

"Ja, humusáčka. Ty, čistokrvný. My, pár." Pokrútila hlavou a zamrmlala si pod nosom. "Celý Tarzan."

Doteraz sa jej podarilo utajiť extrémnu vyčerpanosť, ale už začínala pociťovať vedľajšie účinky nedostatku spánku; cítila sa ako pripitá a dobitá.

V jeho prítomnosti sa nedokázala uvoľniť, takže sa postavila a začala sa nervózne prechádzať.

Draco chvíľu hľadel na Hermionu, zmätený jej slovami. Mala pravdu? Vážne si profesori mysleli, že by medzi nimi mohol nastať mier? Spomenul si na mierovú zmluvu; prečo ju Snape použil ako ich úlohu? Dialo sa niečo za ich chrbtom?

Jeho myšlienky náhle niečo prerušilo, keď veľmi morbídne vyzerajúca prírodná sila s hnedou hlavou sa postavila pred neho a začala ho ďobať do hrude a klásť čudné otázky obviňujúcim hlasom.

"Budeš tu stáť celú noc? Niečo plánuješ? Pokúsiš sa ma zabiť?" Obkrúžila ho, sotva stála na nohách. "Nič neskúšaj." Znela trochu hystericky.

Mal chuť sa usmiať, ale neurobil to. Bola vážna, hoci vyzerala, že sa chystá zrútiť. Čo robila predtým, než sa objavila v jeho izbe?

"Neublížim ti." Nemohol uveriť, že to vyšlo z jeho úst. Čo sa mu dopekla dialo? Robila ho... nervóznym.

"Radšej by si nemal. Neprišla som nepripravená. Vidíš?" Ukázala mu kameň, ktorý jej visel na krku. "Toto ma udrží v bezpečí. Je očarovaný, aby tak urobil. Nemôžeš mi ublížiť. Vidíš, nedôverujem ti."

"Nekladiem ti to za vinu. A chcem z tohto von tak bezbolestne, ako je možné. Nechcem ti ublížiť," stále ten nežný hlas. Čo za sentimentálneho idiota bol?

"Neverím ti," povedala naposledy a podarilo sa jej bolestivo ho štuchnúť do rebier. Potom sa otočila s rukami vbok a zvažujúco si prezrela izbu.

"Kde spím?"

Mal problémy prehltnúť. "Prepáč?"

"Blbeček. Kde spím? Som unavená."

"Ne-nejdeme niekam inam?" spýtal sa a v duchu dodal, "kde sú iní ľudia."

"Nie. Nepovedala som ti to? Musíme byť sami. Dumbledorovi sa táto časť vôbec nepáčila a pokúsili sme sa ťa dostať niekam, kde je to... nuž, menej osobné, ale ty si nevyšiel von a teraz je už príliš neskoro. V skutočnosti je to tvoja chyba. Všetko je tvoja chyba, keď o tom uvažujem. Nemám ťa rada." Bola veľmi unavená.

Šokovane vzhliadol. To mu určite nepovedala.

"Ja... čo? Kurva. Nie. Ja... nemôžeš tu zostať."

"Príliš neskoro, nemôžeš to vziať späť. Súhlasil si a to toto miesto zapečatilo." Jej oči nadobudli šibalský výraz, keď pokračovala. "Do piatich minút sa musíme rozhodnúť, ako strávime ďalšie dva dni."

"Do piatich minút? Musím ísť do kúpeľne, na záchod..."

Chvíľu ho sledovala, zlomyseľne ho sledovala, ale potom sa nad ním a jeho výrazom rozosmiala.