ℌ𝔞𝔱𝔢, 𝔓𝔯𝔢𝔧𝔲𝔡𝔦𝔠𝔢 𝔞𝔫𝔡 𝔖𝔢𝔠𝔯𝔢𝔱 ℑ𝔫𝔱𝔢𝔫𝔱𝔦𝔬𝔫𝔰 / 𝒟𝑜𝓃𝑒 ✔

4. Kapitola, časť štvrtá

Draco sa predklonil, chytil trasúcou sa rukou Hermionin prútik a načiahol sa po jej ruke. Zapišťala, keď sa obtrel o jej stehno, hoci si nebola istá, či to urobil náročky. Nakoniec sa jej prsty zovreli okolo prútika. Odklonil sa s výkrikom: "Povedz mi, kde je môj!"

Po tom, čo ho naviedla k jeho prútiku, sa postavili a namierili prútiky do ohybu paže toho druhého.

"Finis!"  vykríkli súčasne.

Účinok bol okamžitý: neviditeľná sila ich oboch odhodila, Draca jedným smerom, Hermionu druhým. Bolestivo narazili na opačné steny a sťažka dopadli na zem.

Hermiona sa prvá pokúsila vstať. V hlave jej búšilo a v ústach mala chuť po prevarených vajíčkach. Bolo jej zle.

"Už to nikdy nechcem zopakovať," stonal Draco, keď sa pokúšal postaviť. Prehltol, v tvári zhnusený výraz. "Tiež máš divnú chuť v ústach?"

Hermiona sa usmiala a prikývla, a k jej prekvapeniu sa usmial aj on, tesne predtým ako sa zvalil chrbtom na posteľ. Ľavou rukou si zakryl oči.

"Môžeme tie sviečky vyhodiť z okna? Bolia ma oči," durdil sa, z čoho sa Hermionin úsmev ešte rozšíril - nakoniec mal nejaké rozkošné vlastnosti.

Sfúkla dve sviečky, nechala horieť len tú na stole.

"Lepšie?" spýtala sa, keď sa vedľa neho posadila na posteľ.

Nakukol pomedzi prsty, než úplne stiahol ruku. Otočil sa, aby sa na ňu pozrel. Ich oči sa spojili a na pár sekúnd si bola istá, že jej dokáže čítať myšlienky.

Váhavo sa posadil a chytil ju za ruku, nechal prsty prechádzať po jej pokožke až k ohybu ruky. Keď sa pokúsil prekročiť rozmazanú čiaru z atramentu, jeho prsty sa nadvihli z jej pokožky silami, voči ktorým nedokázal odolať.

"Funguje to," uškrnul sa, znova sa jej pozrel do očí.

"Samozrejme, že to funguje." Trhnutím si uvoľnila ruku, cítila sa príliš odhalená. Mala chuť postaviť sa, ale zjavne jediné, čo mohla robiť, bolo nadskakovať ako králik, takže sa nehla z miesta a snažila sa ignorovať chlapčenskú radosť v jeho očiach.

"Ale je to temná mágia. Nikdy predtým som nevykonal takto silnú temnú mágiu." Očividne bol vzrušený, ale pre Hermionu boli jeho slová ako studená sprcha.

"ČOŽE?" vykríkla, prudko sa postavila. Úsmev mu zmizol z tváre. "Čo myslíš tým, že temná mágia? Ja som ne..  Ja som ne.. Ja...Ty! Ty diabolský, manipulátorský flákač... Ako sa mi toto odvažuješ urobiť?

"Myslel som, že vieš..."

Nenechala ho dokončiť vetu. Skočila na neho, pokúsila sa ho schmatnúť za predok košele, ale nedokázala to kvôli tomu kúzlu. Čiastočne nad ním sedela, hoci jej koleno spočívalo nad jeho bruchom, nedotýkalo sa ho.

Kúzlo jej zabránilo, aby mu ublížila, ale stále sa jej podarilo vypľuvnúť tie slová z úst. "Okamžite to vysvetli alebo ťa premením na knihu a hodím do ohňa."  Nejako zvládla dostať do ruky prútik a teraz mu mierila na ľavý spánok.

Urobil tú najhoršiu vec, ktorú mohol a usmial sa nad jej rozkošnou hrozbou. Šťuchla ho prútikom, len tesne mu minula oko.

Takže to myslela vážne? Skutočne si myslel, že vie, že ide o temné kúzlo.

"Vysvetliť čo? Tá kniha sa volá Sto spôsobov ako zviazať magických ľudí. Nehovor mi, že si neskontrolovala autora alebo názov, než si vrhla také silné kúzlo." Oprel sa o lakte, hľadel na ňu so samoľúbym úškrnom v tvári. "Toto kúzlo sa dá použiť mnohými rozličnými spôsobmi. Použili sme ho, aby sme medzi nami vytvorili hranice, ale, napríklad, mohol som ťa zviazať so mnou a len so mnou, takže nikto iný by sa ťa nemohol dotknúť. Nikdy."