ℌ𝔞𝔱𝔢, 𝔓𝔯𝔢𝔧𝔲𝔡𝔦𝔠𝔢 𝔞𝔫𝔡 𝔖𝔢𝔠𝔯𝔢𝔱 ℑ𝔫𝔱𝔢𝔫𝔱𝔦𝔬𝔫𝔰 / 𝒟𝑜𝓃𝑒 ✔

8. Kapitola, časť tretia

Ľahký vánok odfúkol Hermione z očí prameň vlasov a keď zdvihla ruku, aby si ho zasunula za ucho, chlapec sa pohol, okamžite spojil svoje šedé oči s jej. Výraz v jeho tvári bol divoký, dokonca šialený, a na sekundu mala Hermiona pocit, že upadla do nočnej mory.

Predtým čakala, kým sa prebudí. Teraz si priala, aby sa tak nestalo.

"Prišla si." Posadil sa a objal ju, spôsobil, že hlasno dýchala. "Myslel som, že sa nevrátiš, tak som čakal a zaspal som. A ty si prišla." Hlas mal monotónny, takmer ako keby zo seba sypal nacvičené frázy. Pôsobil chladne, nie ako nadšené dieťa.

Hermiona vycítila, že je v nebezpečenstve, len nevedela v akom alebo prečo.

"Vrátila som sa. Chcem ťa zachrániť." Opätovala mu objatie so všetkou náklonnosťou a láskou, ktorú v sebe cítila.

S jej slovami sa atmosféra zmenila a dieťa v jej náručí sa uvoľnilo. Nestískal ju tak silno ako predtým a jeho dýchanie sa zmiernilo a vyrovnalo.

"Chýbala si mi," priznal potichu chlapec.

Odvážila sa pousmiať. "Aj ty si mi chýbal."

Zdvihol k nej oči a tentoraz to bol ten istý chlapček, ktorý jej podal bábku, čo sa tak veľmi podobala Dracovi, ktorého poznala.

"On je tu," prehovoril chlapec. "On ho zabíja. Musíš zachrániť jeho... mňa... nás." S každým slovom znel viac a viac ako sladký päťročný chlapček.

Hermiona sa postavila, potiahla chlapca so sebou.

"Vezmi ma za ním, prosím. Ukáž mi cestu."

Nebola si istá, či to boli správne slová, ani nevedela, či môže chlapcovi veriť, ale už raz našla s jeho pomocou riešenie. Možno bol narušený, ale ona vedela, ako zvládnuť narušeného  Draca Bellatora Malfoya. Bude to nejako iné, keď je dieťaťom? Dúfala, že nie.

Chlapec sa na ňu pozrel so zmäteným výrazom v tvári a potom, bez slova, sa vydal smerom k horám v diaľke, silno ju držal za ruku a každú chvíľu k nej otáčal hlavu, ako keby sa bál, že by mohla zmiznúť.

Hermiona fascinovane toho malého chlapca študovala. Mal na sebe cestovný plášť a spoločenský oblek, oboje čierne. Blonďavé vlasy mal ostrihané príliš nakrátko, z čoho jeho tvár vyzerala trochu hranatá a tvrdá. Kráčal s hrdosťou ako nejaký aristokrat a jeho držanie tela bolo obdivuhodné. Vyzeral, ako keby nikdy nezažil žiadnu zábavu a Hermiona toho chlapca ľutovala. Ľutovala Draca. Mal vôbec niekedy skutočných priateľov?

"Ako sa voláš?" spýtala sa skôr, než sa dokázala zastaviť. Už to vedela. Prečo stále musela byť taká zvedavá?

Chlapec sa na ňu s tými ostrými inteligentnými očami rýchlo obzrel. "Myslím, že mi môžeš hovoriť Bellator."

To ju prekvapilo. Myslela si, že chlapec sám seba nazve Dracom, bude o sebe uvažovať ako o Dracovi. Mal nakoniec rozdvojenú osobnosť? Čo sa stalo, keď mu bolo päť či šesť? Čo ho prinútilo ukryť časť samého seba tak hlboko vo vnútri, že ho takmer nenašla? A prečo ten chlapec používal svoje druhé meno? Mohlo by to byť tak, že dospelý Draco bol drak - Dragon a ten chlapec bol bojovník - Warrior?

"Vlastne nemám žiadne meno. Ja som vina." Chlapec pokračoval v chôdzi, hľadel si na nohy, zjavne rozrušený ich rozhovorom. "Nechcem sa rozprávať," nakoniec dodal potichu. "Prosím, nerozprávajme sa."

Bolelo ju počuť tie slová bolesti jeho malého srdiečka. Hermiona sa chcela o neho postarať, okamžite ho objať a sľúbiť mu, že všetko bude v poriadku.