ℌ𝔞𝔱𝔢, 𝔓𝔯𝔢𝔧𝔲𝔡𝔦𝔠𝔢 𝔞𝔫𝔡 𝔖𝔢𝔠𝔯𝔢𝔱 ℑ𝔫𝔱𝔢𝔫𝔱𝔦𝔬𝔫𝔰 / 𝒟𝑜𝓃𝑒 ✔

9. Kapitola, časť prvá - Zopakovanie histórie

Keď otvoril oči, bola tma.

Čiastočne na ňom ležala, rukou ho pohládzala na hrudi. Hlboko spala.

Najprv si nedokázal spomenúť, ako tu skončila, ale postupne mu pamäť začala fungovať. On ju o to požiadal!

A ešte lepšie, ona mu vyhovela. V jej činoch nebol žiaden výsmech, len čistá láskavosť.

To dievčisko ho totálne vytáčalo. Bola príliš dokonalá pre svoje vlastné dobro a doteraz príliš ľahko dôverovala ľuďom. Ako mu mohla tak prekliato dôverovať?

Mohol by ju zneužiť. Asi by to v súčasnom stave nezvládol, ale to tú hrozbu neodstránilo, však? Dôverovala každému slizolinskému polosmrťožrútovi alebo dovolila, aby sa jej úsudok zahalil len pri ňom? Bude jej musieť vynadať za to, že je také blbé decko.

Ale práve teraz sa chcel len utopiť v pocite rúk okolo neho.

Bola taká nádherná; každý jej kúsok bol tak veľmi odlišný od akéhokoľvek dievčaťa, čo kedy stretol. Bola tvrdohlavá a vybavená úžasným dôvtipom a mala viac odvahy než armáda aurorov. Hermiona Jean Grangerová, muklorodená čarodejnica, bola jeho skazou a záhubou. Už bol krvizradcom. Nikdy sa nemohol vrátiť domov, nie po tom, čoho bol jeho otec len pred pár dňami svedkom na chodbe. Snom Luciusa Malfoya nebolo vidieť jediného syna držať sa za ruky so špinavým stvorením ako humusáčka a k tomu ešte priateľka Harryho Pottera.

Keď uvažoval o otcovi, mal pocit, že jeho srdce je jedna dutá rana. Znamenalo to, že už nikdy neuvidí svoju matku. Za krátku chvíľu, keď sa ich Lucius pokúsil zabiť, stratil takmer všetko. Keby Potter nezasiahol, keby nebol tým prekliatym hrdinom akým vždy, jeho vlastná hlava by teraz visela na stene otcovej študovne. Na to, aké možné osudy čakali na Hermionu, nechcel ani len pomyslieť.

Draco sa trošku pohol, tak by videl na jej tvár, mierumilovnú a pokojnú, keď spala. Vážne stála za všetky tie problémy?

Vzdychol si, sťažka si ľahol na vankúš, snažil sa uniknúť realite najlepšie ako vedel. Toto nebolo dobré. Teraz bola pri ňom tak blízko, tak veľmi blízko. Srdce jej udieralo rovnako ako jeho. Jej krv bola rovnaká. Jej pokožka, jej vlasy, jej sny, jej myšlienky... Otec mu klamal. Celý svoj život musel počúvať tieto lži. Boli to rovnakí ľudia, muklovia. Ak ste ich bodli nožom, krvácali. Ak ste ich pobozkali na líce, začervenali sa.

A on to vedel. Bolo to niečo, čo si niesol vo svojom vnútri, ukryté. Jeho tajomstvo. Časť z neho vždy vedela, že muklovia sú úplne rovnakí, že sú to ľudia so srdcami, ktoré milujú a nenávidia s rovnakou vášňou.

Hrozilo, že ho zaplavia spomienky, tie, ktoré zatlačil do úzadia, uzamknuté niekde hlboko v jeho bytosti. Stále ich zadržiaval vzadu, ale tá stena sa rozpadala, umožňovala preniknúť tým nechceným tieňom minulosti. Zapĺňali ho strachom a agóniou, ale tiež túžením. Chcel byť znovu celý, niečo, čo nikdy nezažil. V skladačke, ktorá vyformovala osobu menom Draco Malfoy, bolo tak veľa zlomených kúskov. Ohromovalo ho, že je schopný takmer normálne fungovať, napriek tomu, že jeho mozog bol tak dôkladne zmrvený všetkými, ktorí ho mali milovať - vrátane neho samého.

Láska, čo to vôbec bolo? Mohol niekedy milovať? Mohol niekedy milovať ju? Stiahlo mu z toho hrdlo, to pomyslenie, že bude niekoho ľúbiť, veriť niekomu dosť na to, aby spustil svoje ochrany. Láska. Nikdy ju nezažil. Áno, matka ho milovala, pravdepodobne stále miluje, ak je dosť pri zmysloch, aby si na neho spomenula, ale to je očakávaný druh lásky. Buď takýto a ja ťa budem milovať. Urob toto a ja budem na teba hrdá. To nebolo nesebecké.

Dokázal by ho niekto nesebecky milovať? Dokázal by to on?

"Si hore?" ozval sa pritlmený hlas blízko pri jeho pravom uchu.