ℌ𝔞𝔱𝔢, 𝔓𝔯𝔢𝔧𝔲𝔡𝔦𝔠𝔢 𝔞𝔫𝔡 𝔖𝔢𝔠𝔯𝔢𝔱 ℑ𝔫𝔱𝔢𝔫𝔱𝔦𝔬𝔫𝔰 / 𝒟𝑜𝓃𝑒 ✔

9. Kapitola, časť druhá

"Načase," zavrčal chlapčenský hlas. Bol zreteľne Dracov a hoci to povedal pohŕdavým hlasom, mohla sa len zasmiať, keď ho začula.

"Ty!" Otočila sa tvárou k nemu, posadila sa. "Ty šťastlivec jeden slizolinský. Nie každá chrabromilčanka by za tebou bežala na koniec sveta a spiatky. Si mojím dlžníkom." Zoskočila z postele a posadila sa na jeho, uchmatla mu jedlo z podnosa.

"Hej!" Pokúsil sa jej zabrániť v krádeži jeho jedla, ale skončil jedine s maslom vo vlasoch.

"Hej!" Teraz znel ešte viac urazený.

"Si vždy ráno takto výrečný?" spýtala sa s úsmevom a potom sa posadila na okennú rímsu za Dracovou posteľou, aby zjedla krajec chleba. "Och, odtiaľto sa dá vidieť Zakázaný les. Z diaľky a výšky vyzerá menej nebezpečne. Uvažujem..." Oprela si čelo o sklo, cítila novembrový chlad.

"Si vždy ráno takáto hyperaktívna?" zamrmlal si pod nosom.

"Čo si povedal?" roztržito sa spýtala Hermiona, dýchla na sklo a napísala niečo, čo Draco nemohol vidieť. Bol si poriadne istý, že ju ani nechcel sledovať.

"Nič."

Dramaticky si vzdychla a potom sa otočila, aby sa na neho pozrela. "Dumbledore niečo plánuje. Využíva nás."

Vyzerala zádumčivo, predchádzajúca veselosť jej zmizla z očí a postavy. S ňou to nejako vždy bolo o úprimnosti. Nasledovala svoju vlastnú pravdu, vždy skutočnú, vždy pripravenú čeliť tomu, čo sa pred ňu postavilo, či to boli obrovskí hadi alebo šialení malí chlapci ako on. Bola zvláštna.

Na oplátku si vzdychol. "Ja viem."

Prekvapená vydýchla, pozrela sa mu do očí. "Nemyslela som to v zlom význame."

"Ja viem."

"Prestaň to hovoriť. Ja viem, že vieš, ty prekliaty jasnozrivý blb. Harry mal pravdu. Vidíš príliš veľa tými tvojimi prenikavými šedými očami," vykríkla, znela celkom nahnevane.

Draco sa usmial. "Dúfam, že nepovedal, že mám prenikavé šedé očí. Začnem sa veľmi báť, ak sa niektorý z tvojich priateľov rozhodne zamilovať do môjho neodolateľného výzoru."

Hermiona sa na neho pozrela s naprostým ohromením, ale potom sa rozosmiala, nedokázala vôbec udržať vážnu tvár. Keď si predstavila Harryho, ako slintá nad Malfoyom, prehla sa v páse a smiala sa ešte silnejšie. Nemala pochyby, že by ju Harry preklial len za to, že si to vôbec predstavila.

"Čo je? Myslíš, že nie som dosť príťažlivý?" Stále sa usmieval. "Myslíš, že sa mi nedostali pochybné návrhy rovnakou mierou od chalanov ako od báb? Nuž, tak sa mýliš, moja drahá."

"Oh, ja ti verím. U teba verím čomukoľvek, Draco Bellator Malfoy." Znela takmer vyzývajúco, keď sa nahla dopredu, dychtivá vidieť jeho reakciu.

Draco na ňu dlho hľadel, než sa veľmi potichu spýtal: "Ty si stále to meno pamätáš?" Začervenal sa, ukryl si tvár v dlaniach. "Nenávidím to meno," zamrmlal. Nedokázal si spomenúť, kedy sa cítil trápnejšie. Nikdy nikomu nepovedal svoje druhé meno. Bolo to najhlúpejšie meno na svete a on preklínal sprostého predka, po ktorom zdedil to príliš ženské meno.

Zachichotala sa. Tá prekliata chrabromilčanka sa skutočne na ňom smiala.

Vycítil, že sa k nemu priblížila, posadila sa na posteľ, dotkla sa jeho predlaktia a stiahla mu ruku z tváre. Potichu, stále s úsmevom, povedala: "Je to dobré meno. Vieš, čo znamená, však?"

"Draco? Vlastne to znamená aj had aj drak. Myslím, že je to pre mňa dobré meno." Zovrel podnos, ktorý mal v lone, aby mal čo robiť s rukami. Z nejakého čudného dôvodu už Hermiona nemala zmysel pre osobný priestor. Posadila sa blízko k nemu tak ľahko, ako objímala Rona s Harrym. Bolo to trochu znepokojivé.