ℌ𝔞𝔱𝔢, 𝔓𝔯𝔢𝔧𝔲𝔡𝔦𝔠𝔢 𝔞𝔫𝔡 𝔖𝔢𝔠𝔯𝔢𝔱 ℑ𝔫𝔱𝔢𝔫𝔱𝔦𝔬𝔫𝔰 / 𝒟𝑜𝓃𝑒 ✔

11. Kapitola, časť druhá

Škola sa od začiatku roku zmenila. Aurori vytvorili novú silu, ktorej jedinou úlohou bolo strážiť vo dne v noci rokfortské pozemky. Túto silu nazýval Rokstráž a väčšina z nich bola dobrovoľníci, rodičia a iní ľudia, ktorí chceli udržať deti v bezpečí. Zostávali utajení, vôbec sa nestýkali s deťmi a podávali hlásenia len Dumbledorovi. Viac než rok už spoločne trénovali a po tom útoku ich Dumbledore povolal.

Rokfort sa tiež za posledné mesiace menej orientoval na fakulty. Hermiona usilovne pracovala, aby podporila medzifakultnú spoluprácu, dala do pohybu všetky tie veci, ktoré s Dracom vymysleli pod vplyvom Mierovej zmluvy. Jej úsilie teraz začínalo prinášať ovocie.

Veľká sieň bola plná ponurých úsmevov. Nebolo to kvôli raňajkám, ale preto, že sa obvyklé miesta zmenili. Zmenili sa nielen miesta ale aj stoly. Vo veľkej sieni boli oválne stoly, stoly v tvare polmesiaca pomiešané s dlhými stolmi. Z nejakého čudného dôvodu sa všetkým podarilo vyzerať pozývajúco a očarujúco, ako keby použila trošku mágie, aby tú zmenu uľahčila. Ďalším magickým trikom bolo, že stoly neprijali viac než štyroch ľudí z tej istej fakulty. Bola taká šťastná z výsledku, že sa usmievala ako slniečko zakaždým, keď sa na ňu niekto pozrel. Len vysoký stôl ma konci siene zostal nedotknutý. Ani ona nemala odvahu zmeniť miesto Severusa Snapa.

Bola prvýkrát na raňajkách po viac než dvoch týždňoch. Sedela medzi Harrym a Ronom za jedným z polmesiacových stolov, živo rozprávala o tom, čo študovala minulú noc. Čítala o Grindwaldovi, temnom čarodejníkovi, ktorého Dumbledore porazil v roku 1945. Bola si istá, že Grindewald bol nejako spojený s Amadeom a chcela v tejto veci podporu od chlapcov. Ani jeden sa nezdal dosť hore, aby počúval.

"Grangerová!"

Keby nebola zaujatá myšlienkami na Grindewalda a Amadea, bola by si možno všimla, aký hysterický ten hlas je. Nevšimla a otočila sa, predpokladala, že nejaký tretiak chce jej pomoc. Dlhé ostré nechty, ktoré jej poškriabali pokožku a silné prsty, ktoré ju potiahli za vlasy, neboli práve príjemným zážitkom a ona zavyla bolesťou.

"Čo si dopekla urobila Dracovi?" vykríklo čiernovlasé dievča, plné zúrivosti. "Je neustále v nemocničnom krídle a už viac nechodí do spoločenskej miestnosti a ty... tu mu stále lezieš na nervy. Čo si mu urobila?"

Ron s Harrym vyskočili obaja na nohy, aby sa vložili medzi dievčatá, ale Hermiona už Pansy odtlačila od seba a tá spadla na zem. Týčila sa nad ňou a zavrčala: "Čo som spravila ja? Mala by si sa spýtať seba, čo si neurobila ty! Choď ho pozrieť, ty trubka. Potrebuje priateľov, nie tyranov. A nechaj druhých v kľude sa naraňajkovať."

Posadila sa, schmatla prútik z tašky. Zahojila si škrabance na líci a stlmila brnenie na hlave. Potom pokračovala v jedle a správala sa, ako keby sa nič nestalo. Už jednala s Dracom dosť dlho na to, aby ju slizolinská slečinka vyviedla z rovnováhy.

Pansy dlhú chvíľu zízala na Hermionin chrbát a potom zdvihla pohľad k Ronovi s Harrym. Bolo zrejmé, že prehrala. Odtlačila sa zo zeme, strápnená a porazená a vyšla z Veľkej siene. Keď bola z dohľadu, miestnosť zrazu prepukla do vzrušeného šepotu. Dobrá stará dráma spôsobila, že zabudli na ponurosť a ten nešťastný nový zasadací poriadok. Pansy versus Hermiona v dievčenskom súboji kvôli Dracovi bolo niečo, čo nevideli každý deň. Malá tá dvojica spoločné niečo viac ako prefektské povinnosti? Boli zamilovaní? Chceli utiecť? Bola Hermiona tehotná? Čo sa dialo v ich škole, o čom nevedeli?

Oh, doriti. Mala problém. Študenti vedeli veľmi málo o nej a Dracovi; teraz sa začali šíriť klebety. Porazenecky si vzdychla. Muselo k tomu aj tak čoskoro dôjsť.

Harry sa posadil vedľa nej, poťapkal ju po chrbte. "Zvládla si veľmi dobre."

Pousmiala sa. Harry vždy vedel ako ju povzbudiť. "Nie dosť dobre. Počúvaj."