ℌ𝔞𝔱𝔢, 𝔓𝔯𝔢𝔧𝔲𝔡𝔦𝔠𝔢 𝔞𝔫𝔡 𝔖𝔢𝔠𝔯𝔢𝔱 ℑ𝔫𝔱𝔢𝔫𝔱𝔦𝔬𝔫𝔰 / 𝒟𝑜𝓃𝑒 ✔

14. Kapitola, časť štvrtá

Veľmi dlhý čas Draco premýšľal, či možno toto rozhodnutie nebola chyba. Keď sa vytiahol z Farby magika, Hermiona si šla vykričať pľúca, divoko sa prehadzovala a točila, jej pohyby boli na Rona a Harryho príliš rýchle. Podarilo sa jej zasiahnuť Harryho, zahryzla sa Ronovi tak silno do zápästia, že zasiahla kosť a vysala krv. Po celý čas mala zatvorené oči.

Madam Pomfreyová sa prihnala, keď začula ten randál. S rýchlym upokojujúcim kúzlom - a dokonca ešte rýchlejším zväzovacím, keď sa zdalo, že prvé nezabralo - sa jej podarilo upokojiť ju. Potom našla fľaštičku bezsenného spánku a naliala ho Hermione dolu hrdlom s takou zručnosťou, že nebolo divu, že robí ošetrovateľku. Čoskoro dievčina zaspala.

Ošetrovateľka sa vážne na chlapcov pozrela, dožadovala sa odpovede: "Čo sa stalo?"

"Našiel som ju," potichu odpovedal Draco, sledoval Hermioninu pokojnú tvár. Nedávala najavo žiadne znaky predchádzajúceho šialenstva. Prišla nakoniec o rozum? Bola to jej najhoršia obava a teraz... Nemohla to byť pravda po tom všetkom, čím si prešli. Nebolo to fér.

"Čo si spravil? Ona... Hermiona... Musíme informovať rodinu. Minerva... Oh, toto sú dobré správy. Nie je preč."

Madam Pomfreyová znela tak vzrušene, ale chalanov jej radosť a nádej neovplyvnila. Tvárili sa pochmúrne. Toto nebola ich Hermiona. Toto bol niekto iný.

Život sa po tomto značne skomplikoval.

Voldemort začal svoje besnenie voči čarodejníckemu svetu, zaútočil na ministerstvo a Šikmú uličku, čiastočne zničil civilizovanú stránku magického sveta. Bez vodcov bolo ťažké vyhrať vojnu. Hovorilo sa, že minister mágie je mŕtvy, ale niekoľkým úradníkom ministerstva sa podarilo utiecť. Aurori vyhlásili svoju nezávislosť, verejne dali najavo, že si berú na povel dobro celej čarodejníckej komunity. Bolo to, ako keby v magickej časti Veľkej Británie bol vyhlásený výnimočný stav. Všetky magické dediny a mestá mali prísny zákaz vychádzania a skupiny väčšie ako dvaja ľudia boli zakázané. Denný prorok pokračoval v šírení propagandy, teraz pod dohľadom aurorov. Množstvo ľudí falošne obvinili, že sú smrťožrúti alebo že spolupracujú s nepriateľom. Začala sa poľovačka na čarodejnice, ale tentoraz lovci a korisť mali byť údajne na tej istej strane.

Kruh ôsmich, ako sa po Voldemortovom útoku začali nazývať, viac než mesiac nepočul nič o Amadeovi či Dubledorovi. Všetci sa obávali, že sa stalo niečo hrozné. Snape s McGonagallovou stále organizovali stretnutia s deťmi, pretože vedeli, že by ich Dumbledore chcel zapojiť. Bolo im jasné, že ten starý čarodejník mal plán, ktorý sa v istom čase bude musieť vykonať, s ním alebo bez neho. Deti už mali viac než sedemnásť, a každé z nich videlo viac než väčšina ľudí za celý život. Zaslúžili si byť súčasťou Fénixovho rádu. Zaslúžili si dostať všetky nevyhnutné informácie. To nezabránilo riaditeľke McGonagallovej v tom, aby si nemyslela, že by mali mať šťastnejšie detstvo.

K prekvapeniu a veľkej úľave všetkých Hermiona preukazovala pozoruhodné známky zotavovania sa. Bola schopná vytvoriť celé vety, čím preukazovala, že jej mozog nebol príliš poškodený a dokonca dovolila jej matke, aby zostala pri jej posteli. Hoci ostatní sa k nej vôbec nemohli priblížiť. Prakticky zošalela zakaždým, keď sa Draco čo i len postavil do dverí nemocničného krídla. Spomienky sa jej vrátili, ale to vôbec nepomohlo. Videla, ako Draco zabil Rona. Draco ju mučil. Draco na ňu zaútočil s takou násilnosťou a nenávisťou, že stále trpela dôsledkami. Všetko na ňom spôsobovalo, že šla zošalieť strachom.

Teraz bola Hermiona hore, ale Draco ju vôbec nemohol navštíviť. To ho zaviedlo na deštruktívnu cestu. Jeho život nemal zmysel, ak nemohol byť súčasťou jej života. Kvôli nej sa zmenil. Stal sa niečím, o čom si myslel, že by chcela. A teraz... teraz bol len úplným plytvaním priestoru. Bez nej bol ničím.