Ženská mafia

🔪6

Poslala som k nej ľudí s jedlom. Ako som povedala, majú povolenie niečo jej urobiť keby vystrájala. Ale oni dobre vedia, že viac ako facku dostať nemôže. Od toho som tu potom ja.

Zavolala som Zaru a išli sme spolu ku mne domov. Myslela som že to už bude kľudný večer pri filme s fľašou v ruke. Vzali sme si šoféra a ten nás odviezol. Keď sme prichádzali k domu všimla som si tam nejaké auto a tak som šoférovi povedala nech zastaví ďalej a počká, kým ho nepošlem domov.

Vystúpila som z auta a Zara ma nasledovala. Prikradli sme sa k domu, áno prikradla som sa k môjmu vlastnému domu - je to na hlavu.

V aute nikto nesedel. Niekto však bol pri dverách a snažil sa ich vypáčiť. Najtichšie ako som len vedela, prikradla som sa k dverám a postavila som sa za dotyčného. Po ceste k dverám som si do ruky vzala nejaký kus dreva, pretože som nechcela vyťahovať zbraň na verejnom mieste.

"Dovolíš? Pomôžem ti."

Milo som povedala a dotyčný sa v tej chvíli rýchlo otočil ku mne a ja som ho ovalila drevom po hlave. Omráčilo ho to. Otvorila som dvere a vzala som z chodby lano. Zviazala som mu ruky za chrbtom a posadila som ho do chodby k topánkam. Nevedela som kto to je ani čo chcel. Zara zavolala šoféra a otvorila mu bránu aby nacúval autom k domu.

Postavili sme ho na nohy a potiahli sme ho k autu. Hodili sme ho na zadné sedadlá a Zara mu zviazala nohy. Z vrecka na nohaviciach som mu vytiahla peňaženku a kľúče od auta a od jeho domu.

"Odvezieš ho a dáš ho dole na prízemie. Nezabudnite ho priviazať o stoličku a jeden bude strážiť pri dverách. Prídem k nemu zajtra dovtedy mu nerobte nič." dala som inštrukcie šoférovi a on odišiel

"Debby? Kto to bol?"

"To zistím hneď ako sa mu dostanem do auta. Budem potrebovať Elliota."

~~~

Elliot bol u mňa o 10 minút. Zara mu vysvetlila čo sa stalo a zaviedla ho ku mne do kamerovej miestnosti.

"Iba nejaký hlúpy kokot by sa snažil vlúpať sa do môjho domu! Potrebujem aby si mi hneď zistil kto to je a čo má s kým spoločné. Toto nebolo len také vlámanie. V aute mal zbraň a papier s mojou fotkou. Určite ho niekto poslal a ty mi okamžite všetko zistíš."

Vrieskala som na Elliota s pohárom whisky v ruke. Bola som taká rozčúlená. Toho chlapa som nepoznala a nebol ani v databáze ľudí ktorí žijú v tomto meste. Bol z okolia a myslím že ho niekto poslal. Keď zistím kto to bol, zabijem ich všetkých. Aaaah toto mal byť kľudný večer!

Boli sme v mojej izbe s kamerami a všetkým možným čo dnes budeme potrebovať. Dopila som svoj pohár a naliala som si zasa. Mala som také nervy že by som sa hneď vrátila do budovy mafie a vymlátila by som z toho chlapa dušu. Zabila by som ho vlastnou rukou, nepoužila by som žiadnu zbraň a on by plakal od bolesti.

~~~

"Mali ste pravdu Debby. Poslali ho na vás, ale ešte som nezistil kto to je. Majú veľmi dobré krytie, neviem kedy sa mi to podarí zistiť."

"Tak to zisti hneď doparoma!"

Zvrieskla som na neho a hodila som už prázdny pohár do steny a on sa rozbil na márne kúsky. Neverili by ste aké to je upokojujúce.

Neviem prečo ma to tak vytočilo, nezľakla som sa že o mojej mafii vedia, ale vytočilo ma to, že nikto nekontroloval môj dom a kamery na ňom. Dokonca ani ja. Cez tie dvere by sa aj tak nedostal a aj keby, vo vnútri mám pohybový senzor a ten by mi oznámil, že tam niekto je. Keď vojdem do domu zadávam svoj otlačok prsta aby môj senzor vedel že som to ja.

Odišla som z izby a nechala som tam Elliota samého. Zara prišla za mnou s pohármi v ruke. Jeden si nechala a jeden mi podala.

"Debby...viem že ťa to nasralo, ale...toto nie je riešenie. Navrhujem, aby sme sa vrátili do budovy, predsa to tam je lepšie vybavené. Vezmeme aj Elliota a pomôžeme mu. Možno niečo skôr zistíme."

Zdvihla som pohár k svojim ústam a kývla som hlavou na súhlas.

"Nazdravie."

"Na úspech." odpovedala Zara

~~~

"Mám tu už nejaké základné informácie a mená, no neviem zatiaľ nič viac. Našli ste niečo?"

Opýtal sa nás Elliot. Ja som si vzala tie veci ktoré už zistil a odišla som na prízemie za dotyčným chlapom ktorý chcel vidieť môj dom. Nemala som nič, pretože som nič nehľadala. Rozmýšľala som ako to vymyslím so Stelou. Musím ju za každú cenu dostať na moju stranu. Čo najskôr.

Pomalým krokom som prešla k dverám, otvoril mi ich chalan čo ho strážil a ja som vošla do vnútra. Doniesla som mu vodu, aby sme sa mohli pekne porozprávať.

Táto izba je trochu iná ako ostatné. Je tu stolička na ktorej je ten chlap priviazaný, ale je tu aj stôl, lampa a stolička pre mňa. Je to niečo ako vyšetrovacia miestnosť na polícii.

Buchla som rukou po stole, sadla som si na stoličku a zasvietila som mu lampou do očí. To ho prebralo a mohli sme spolu komunikovať.

"Povedz mi svoje meno."

"Ted O'Reli"

"Zopakujem to ešte raz. Povedz mi svoje meno!"

To som už skríkla a vyliala som mu vodu do tváre. On zistil, že ja to meno už dávno viem a tak sa už nenamáhal vymyslieť nič iné.

"Klark. Klark Brown."

"Teší ma Klark. Teraz mi ešte povedz. Čo si robil pri dverách môjho domu?"

"Nič." zamračila som sa ale pokračovala som

"Kto je Ben Marco?"

"Nepoznám ho."

Za toto schytal facku. Nebude sa so mnou zahrávať.

"Okamžite mi povedz kto to je, lebo to neostane len pri facke a ty budeš ľutovať že si sa narodil. Kto to je!?"

"Človek ktorý ťa nenávidí ty suka špinavá."

Myslím že za to pomenovanie si zaslúžil viac ako päsťovku do tváre. Hlavu mu otočilo na opačnú stranu a začala mu tiecť krv z úst a nosa. Mám fakt dobrú mušku.