šepot

56 4 0
                                    

Obloha potemnela osvetľoval ju mesiac v splne .Moje uplakané oči hľadeli na tú krásu .V mojom vnútri sa ozval hlások. Ukonči to .Konečne budeš slobodná .Vstala som a omámene sa priblížila ku kraju .Vietor čechral moje vlasy .Pozerala som sa do tej hlbky podo mnou .Ešte krok a bude pokoj. Natiahla som nohu.

Surovo ma niekto stiahol na zem a priľahol .Bránila som sa zo všetkých síl .Zachytil moje ruky a zovrel ich vedľa mojej hlavy.

"Pusť "zadýchane som vrčala

"čo si to chcela spraviť?" ozval sa známi hlas

"Nie je to jasné ?"pozrela som sa do jeho očí

"Zbláznila si sa?"

"Je bláznovstvo túžiť po domove ?Rodine ?Slobode?"

Trocha sa odtiahol "Kto ti ublížil .Nepustím ťa dokiaľ mi to nepovieš."

"Otec ,manžel ,život ,Boh ."zúrivo som skríkla

Pritlačil svoje pery a uväznil ma v sladkom bozku.

"Máš snúbenicu." sykla som

"Ja viem." odtiahol sa a rukou prehrabol svoje vlasy

"Nespravím to a ty sa ma viac nedotkneš .Ked príde tvoja matka ,opustím tento hrad a nikdy sa nevrátim." Vstala som upravila si šaty a odkráčala do svojej komnaty.

Zasvätená  BohuOnde histórias criam vida. Descubra agora