Znova?

64 4 0
                                    

Ubehol takmer mesiac od môjho príchodu. Vedela som stopercentne, že tehotná nie som. Zajtra zložím sľuby a stanem sa Božou nevestou. Zvyšky môjho srdca som uzavrela hlboko v sebe.

Ráno som stála v kaplnke odetá v bielych šatách a ružiach vo vlasoch. Kráčala som k abatiši. Smutne sa na mňa usmiala.

"Prími meno Sofia a zlož sľub pred Bohom."

Pokľakla som a roztraseným hlasom "Ja Sofia Oli......"

Dvere sa rozleteli a do kaplnky cválal kôň.

Nie, znova nie. Cúvala som k oltáru.

Muž v brnení ma vytiahol do sedla a cválal preč.

Bránila som sa. Zbytočne, moje päste proti železu nič nezmôžu.

Na lúke nedaleko kláštora ma zložil a pristúpil ku mne. Pomaly som ustupovala so strachom v očiach. Zložil si prilbu a ja som uvidela známu tvár.

"Prišiel som včas ?Zložila si sľub?"

"Nie." vrhla som sa mu do náručia

"Bože ,som tak rád ."zatočil sa so mnou a pobozkal ma

Zasvätená  BohuWhere stories live. Discover now