Nikova Girl [PREBIEHA KOREKCIA]

13.

Pohľad Lucy

Už nám priniesli pitie a práve prišiel aj Konex k stolu a sadol si.

„Mám na teba takú otázku." Povedala som mu s úsmevom na tvári.

„No daj som zvedavý."

„Ako ťa mám prosím ťa volať? Konex ťa určite volať nebudem príde mi to divné."

„Môžeš Dan ked chceš. Ale nie prosím ťa Daniel, nenávidím keď mi tak niekto hovorí neviem prečo. Ja sa vždy predstavým že Ahoj ja som Daniel. Ale inak to nemám rád."

„Oki tak od dnes si pre mňa Dan."

„To meno od teba znie pekne."

„Ja to viem, všetko, čo poviem znie oveľa lepšie."

„Ty si strašný narcis."

„To si len ty myslíš." Povedala som a žmurkla som naňho jedným okom.

Už sme mali jedlo na stole a začali sme jesť.

„Inak, prečo práve hudba? Prečo si s tým začal? "

„Mňa už od malička viedli k hudbe hral som na gitaru a viem doteraz. Ale tak potom keď som bol starší ma začalo baviť remixovat staré pesničky aby mali moderný nádych. No, tak vidíš je zo mňa producent, robím beaty a všetko možné."

„Tak je vidieť že si talentovaný. Ako úprimne ja dokým som si tu nespravila klub a nespoznala Jakuba a Dominika som nikdy nepočula váš (t)rap, ako počula som o vás veľa ale hudbu nie. Inak som si všimla, že aj rap ti ide."

„Keď myslíš no ďakujem." Usmial sa na mňa širokým úsmevom.

„Toto je prvý a posledný kompliment, čo som ti povedala." Ako som to dohovorila začala som sa rehotať lebo dal na mňa smutné oči.

„Neboj srandujem."

Mali sme veľa tém povedal mi o sebe pár vecí aj ja jemu. Samozrejme som sa mu nezdôverovala, medzi tým ako sme sa rozprávali, tak mi prišli tri správy od Dominika, že kde sme, že sme nejako dlho a či mi niečo neurobil. Bolo jasné, že žiarli však už od začiatku mi bolo jasné, že budú medzi sebou pretekáriť kto je lepší, ani sa im nečudujem keď som taká atraktívna.

Už sme vychádzali z reštiky, Dan všetko pekne zaplatil tak ako sľúbil.

„Poď preveziem ťa ešte."

Ako to povedal prešli okolo asi tak 18-19 ročný chalani a zapískali na mňa ako na nejakú kurvu.

„Byt vami držím hubu lebo nechcete aby som po vás vybehol." Ako to povedal hneď zavreli huby a išli ďalej svojou cestou a Dan sa na mňa usmial širokým úsmevom. Podišla som k nemu a povedala. „Takto si ma nezískaš." Zobrala som si prilbu a dala som ju na hlavu.

„No ideme alebo budeš stáť ako puk? "

Hneď zaregistroval a sadol si na motorku a ja tiež, poriadne som sa ho chytila a odišli sme. Išiel riadnou rýchlosťou a to sa mi páčilo, zrazu zastavil na jednom mieste na kopci kde bol výhľad na mesto. Bolo to krásne, dala som si dole prilbu zosadla z motorky a sadla si na zem a pozerala na mesto.