VII.

11 1 0
                                    

Celé telo zjazvené
Neviditeľnými ranami
A oči krvavé od plaču

Cítiš sa zle aj keď nevieš prečo
Topíš sa vo vlastných slzách
Hoci nemáš dôvod

Nepretržité výčitky
Skleslý pohľad
Alebo falošný úsmev

Smeješ sa moc
Rovnako tak však aj plačeš
Možno sa režež

Všetko ťa bolí
Aj keď nie je z čoho
Tupo hľadíš do steny

Nechápeš svojim pocitom
Nevieš, čo sa to vlastne deje
Čo teraz?

Kladieš si tú istú otázku
Stále dokola
Je to však jasné

- je z teba živá mŕtvola (depresia)



*stratená vo víre myšlienok*

Celkom nevinneWhere stories live. Discover now