Úplne sama v tejto dobe
Stojí v opustenej chodbe
Neplače a nekričí
To ticho ju však zvnútra ničí
Už má toho akurát tak dosť
Každý deň byť premrznutá na kosť
Nikto nepomáha
Nikto neprichádza
Všetci si myslia, že je v pohode
Dozvedel sa niekto o tej nehode?
Stala sa už veľmi dávno
Na smútok má však stále právo
Spomína na ostré svetlá bodajúce v očiach
Márne naňho kričala: ,,Počkaj!"
Rozbehol sa vpred
Zrazu začuje smutný smiech
Pribehne k nemu
V tvári mu zočí jemnú nehu
Celý dolámaný
Úsmev má popolavý
Toľko krvi, točí sa jej hlava
Ktosi na ňu zdiaľky mával
Nepočula, nevnímala
V dlani jeho ruku objímala
Ako na to všetko mohla zabudnúť?
Nikto jej nemôže jeho úsmev z mysle ukradnúť
A tak úplne sama v tejto dobe
Stojí v opustenej chodbe
Už nejaký čas
YOU ARE READING
Celkom nevinne
PoetryA bez hanby viem ti povedať Že nenávidím svoju hlavu básnika Bo všetky tie myšlienky a utrpenia Stávajú sa dôvodom môjho potopenia Nedokážem to poriadne vyjadriť slovami Ale básnik vo mne drieme A je pripravený sa biť Biť sa za správne slovo č...
