100+2 Problems

5. Chapter

Ahojte :) Po riadne dlhej dobe je tu nová časť... Pôvodne to mala byť časť z pohľadu Mii, ale to by to niekto musel najskôr konečne dopísať... No aby ste nemuseli tak dlho na novú časť čakať, tak tu máte túto z pohľadu Kristen... Dúfam že sa vám bude aspoň trochu páčiť a zanecháte aj nejaký ten komentárik a votes :) Prajem príjemné čítanie :D

Pohľad Kristen:

S Mattom sme sa celý večer skvelo zabávali. Najskôr sme predvádzali na parkete rôzne tanečné kreácie a potom sme sa presunuli späť ku baru, kde nám Abby pohotovo namiešala nejaké nové drinky. Matt mi rozprával vtipné príhody z práce a ja som sa až chytala za brucho, ako som sa smiala. Človek by nepovedal, že práca barmana môže byť niekedy až taká vtipná..

„Ok myslím že pre dnes už mám dosť.“ Zhodnotila som situáciu a opatrne aby som nespadla zliezla zo stoličky. No pri toľkom množstve alkoholu, ktorý som za tento večer vypila to šlo len dosť ťažko. Mierne som sa zapotácala, ale nakoniec sa mi nejak podarilo udržať na nohách. „Matt...“ Štuchla som do už spiaceho blondiačika, no ten sa ani nepohol.

„Myslím že ten má dosť už pekne dlhú dobu.“ Zasmiala sa a ja som sa mierne zamračila.

„Ale ja som....“

„Ak chceš tak ti zavolám taxík....“ Navrhla mi, no ja som pokrútila hlavou.

„To netreba. Ja sa domov nejak dostanem. Ale čo Matt?“

„O Matta sa nemusíš báť. Postarám sa aby sa dostal domov.“ Povedala a ja som prikývla.

„Tak fajn. Povieš mu....“

„Poviem mu nech ti zavolá.“ Usmiala sa a ja som znova prikývla.

„Ďakujem.“ Usmiala som sa tiež a vzala si veci. „Taak ja pôjdem. Maj sa Abs.“  Zamávala som jej a tackavým krokom som vykročila k východu.

„Dávaj na seba pozor!“ Počula som ako ešte na mňa zakričala, no ja som sa už neotáčala a ďalej sa predierala cez dav ľudí až ku východu. Po dobrej chvíli sa mi konečne podarilo dostať sa až ku hlavným dverám, keď v tom som sa s niekým zrazila, až som sa zapotácala a len tak tak sa udržala na nohách.

„Ty idiot! Nevieš dávať väčší....“ Začala som dotyčnému nadávať, no v tom som si všimla kto to je. „Jeee modroočko.“  Usmiala som sa a spravila jeden neistý krok bližšie k nemu, pričom sa mi zatočila hlava a keby nebolo jeho silných rúk, tak už sedím na zemi.

„Kristen? Ty si opitá?“

„Iba trošíííčku.“ Zachichotala som sa. Zrazu mi bolo akosi všetko smiešné.

„Myslím že viac ako trošíčku. Mala by si ísť domov.“

„A o čo sa tu asi tak snažím, ty mudrlant. Keby si do mňa nevrazil, tak už som na pol ceste domov.“ Povedala som podráždene, ale aj tak mi to prišlo smiešné. 

„Sama? V takomto stave? Kde máš toho... Ehm toho svojho...“

„Áno sama! Tááákže ak dovolíš...“

„Odveziem ťa!“

„Čo?“ 

„Počula si! Odveziem ťa domov. Počkaj tu! Idem si len po veci a ostatným poviem že odchádzam.“ Povedal mi a pustil ma.

„Rozkaz šéfe!“ Zasmiala som sa a oprela sa o stenu za mnou.

„Zvládneš to tu chvíľu sama?“ Spýtal sa a ja som prikývla. „Fajn. Hneď som späť.“ Dodal a rýchlo vbehol späť do klubu.