Bojovný

4°

Takto v pokoji prebehli dva mesiace. Pracoval som, bol som s rodinou a zabával sa s Daisy. Všetko sa zdalo bezproblémové. Lenže raz skončí každý pokoj. A ja som padol na hubu celkom tvrdo.

Jeden deň som sa snažil prísť domov skoro. Daisy sa chcela so mnou porozprávať. Netušil som o čom.

,,Daisy?"ozval som sa od dverí, či už vôbec stihla doraziť. Mala mať prednášku a kamarátka ju mala zobrať domov.

,, V izbe." odkričala mi naspäť a ja som sa tam s úsmevom vydal.

Ten mi však hneď zamrzol na perách. Zarazilo ma to, čo som zbadal.

,, Čo sa deje? "opýtal som sa. Nerozumel som, prečo si práve zatvára kufor plný svojho oblečenia.

,, Alex, vraciam sa domov. Prepáč, ale ja som si uvedomila... Že... Na toto sme veľmi mladí. Chcem si trochu užiť život skôr, ako sa usadím a budem mať deti. Chcem zažiť aj niečo iné...Ja... Jednoducho... Mám dvadsaťpäť rokov a si môj prvý frajer. Chcem zistiť, ako by to vyzeralo s niekým iným... Asi zniem sebecky... Ale... Nehovorím, že ťa nemám rada, ja len chcem zmenu. "povedala smutne a ja som na ňu ostal zarazene pozerať. Toto som nečakal ani v najhoršom sne. Netušil som ako reagovať.

,, Je... Je v tom niekto iný?" opýtal som sa na rovinu to, čo ma prvé samozrejme napadlo. Toto celé sa mi nezdalo.

,, Alex... Ja ti nechcem ublížiť. Vieš, že ťa mám veľmi rada. " zaváhala v odpovedi, čím mi vlastne potvrdila myšlienky.

,, Chcem poznať odpoveď! "prehltol som guču, ktorá sa mi spravila v hrdle.

,, Trochu." povedala konečne skutočnosť tak, ako je a pozerala do zeme. Nebola mi schopná povedať ani len pravdu...

Ironicky a zároveň smutne som sa uchechtol. Netušil som, že náš vzťah zahodí tak jednoducho.

,, Tým si mala začať a nie ma tu kŕmiť rozprávkami. "

,, Ja som nechcela. Nechcem, aby si ma znenávidel." plakala.

,, Nemôžem ťa nenávidieť, to vieš. Ale čakal som od teba viac." šepol som totálne zaskočený a zmätený. V tej chvíli som nedokázal ani poriadne zareagovať. Iný by jej možno rozbil hubu za tie slová. Ja som nevedel či sa hystericky smiať alebo plakať.

,, Nechaj mi tu kľúče a keď sa vrátim, už tu nebuď prosím." povedal som tvrdo a rýchlo odtiaľ vypadol so silným zabuchnutím dvier.

Jej ublížený pohľad sa mi vryl do pamäti. Nemala na to právo.

To mňa práve zradila žena, od ktorej som to nikdy nečakal.

Moja prvá cesta viedla do baru. Nebolo to správne, no bolo to potrebné. Leona s Brunom by mi dali, ale ja jednoducho musím zadusiť to čo práve cítim v alkohole. Potrebujem zabiť mozgové bunky, ktoré budú riešiť, kde som ja spravil chybu.

******

Takto išiel takmer celý týždeň. Keď som nerobil, tak som chlastal. Neodpovedal som na žiadne telefonáty ani správy. Izoloval som sa od ľudí najviac ako sa len dalo. Tento rozchod ma jednoducho zabolel. Nie len preto, že bol môj prvý, teda okrem tých nevinných detských lások, ale aj kvôli tomu, že som ju naozaj ľúbil. Netušil som, čo robiť bez nej.

Presne týždeň po tom, ako odišla, som sa vracal najebaný domov. Nič nezvyčajné. Zatiaľ som vždy trafil.

Dvere som odomkol na piaty pokus a keďže som bol o ne opretý ,vletel som dnu a skončil ležiaci na zemi. Mojej opitej hlave to prišlo náramne vtipné. Smial som sa, ležiac na zemi a všetko sa mi krútilo.

,, Preboha Alex! "počul som akoby z diaľky hlasy, ktoré sa približovali.

Niekto ma posadil, oprel o stenu a jemne prefackal. Po pár minútach, keď sa mi konečne podarilo zaostriť, som uvidel Leonu a kúsok za ňou stál Bruno. Leona sa tvárila starostlivo, no Bruno vyzeral nasrato.

,, Kde si sa takto doriadil? "opýtala sa ma.

,, Kde?! Otázka je prečo!" zavrčal Bruno. Odrazil sa od steny, zdrapil ma za lakeť a silou ma postavil na nohy.

,, Je úplne najebaný, nechaj ho vytriezvieť a potom mu nadávaj. " zavrčala naňho Leona brániac ma. Ja som nevedel ani rozprávať, nie to ešte podávať nejaké vysvetlenia.

,, Ale no ták, Bruno! Len som to trošičku prepískol."opilecky som skomolil vetu a zasmial sa. Rukou som naznačil ako máličko a chytil ho okolo ramien. To ho už rozčúlilo.

Chytil mi tričko a zaňho ma dotiahol do kúpeľne.

,, Kurva Bruno nechaj ho!" snažila sa ho zastaviť, no on nepočúval. Dotlačil ma do sprchového kútu a predtým, ako na mňa pustil ľadovú vodu, mi z vrecka aspoň ohľaduplne vybral mobil a peňaženku.

,, Toto mu len pomôže vytriezvieť." povedal nekompromisne, keď spustil vodu. Leona ho držala za rameno, ale nemohla v podstate nič urobiť, pretože jej v tom rukou bránil.

Začali na mňa dopadať kvapky vody a ja som si až vtedy uvedomil, ako sa mi skurvil za posledný týždeň život. Zviezol som sa po stene dole a ukryl si tvár v dlaniach. Bol som v piči. Bolo mj napiču.

,, Zlato, čo sa stalo? Ani nevieš ako sme sa o teba báli, keď si nedvíhal mobil. Nikdy som ťa v takomto stave nevidela. " vypla Leona vodu a kľakla si pri mňa. Bruno sa na mňa len mračil. Neznášal, keď som raz za sto rokov prišiel domov opitý.

,, Daisy." šepol som a emócie, ktoré boli len umocnené alkoholom sa vydrali na povrch. Rozplakal som sa v návale alkoholu ako malé dieťa. Nie je pravda, že chlapi neplačú. To mohli povedať len zatrpknuté staré ženské sklamané životom. Vedia hovno!

,, Rozišla sa so mnou. Ževraj potrebuje zmenu, ale určite si našla niekoho lepšieho... "zavzlykal som prerývane.

,,Skurvená štetka!" zavrčala nevrlo a pritisla si moju hlavu na svoju hruď. Nevadilo jej, že bude odo mňa celá mokrá.

,, Vyjadruj sa slušne, Leona! Máš doma dve malé deti. "pokarhal ju Bruno, ale z jeho hlasu som cítil, že pochopil moju situáciu a cítil sa zle za to, čo urobil.

,, To neznamená, že som práve vyšla z kláštora." zavrčala mu a ja som sa musel rozosmiať. Chceli len odľahčiť situáciu.

Bruno ma chytil za rameno a odtiahol od Leony.

,,Chápem, že ťa to bolí, ale takto sa to nerieši, dobre? Vieš, že máš nás a mohol si sa prísť k nám zdôveriť. " upokojujúco mi hľadel do očí a objal jednou rukou Leonu.

,, Nechcel som vám pridávať starosti." zamrmlal som ešte stále v opojení alkoholu, ale už som celkom triezvel kvôli tej ľadovej vode.

,,Sme tvoja rodina. Vždy tu budeme pre teba. Aj keby sa stalo čokoľvek. " usmial sa a oboch nás pritiahol k sebe.

,, Toto už prosím ťa nikdy nerob! Týždeň si sa neozval a my sme sa skoro zbláznili." šepla Leona a ja som oboch stisol v objatí. Mali pravdu sú mojou rodinou. Nikoho iného nemám. Nemal som to riešiť takto.

,, Prepáčte." povedal som kajúcne a oni sa obaja priateľsky usmiali.

,, No poď, ty hrdina! Uložím ťa do postele a zajtra ti ukážem lepší spôsob zahnania hnevu a sklamania ako je alkohol." povedal mi Bruno a vytiahol ma na nohy. Zaspával som, takže som sa nebránil.

O pár minút ma prikryl v posteli a ja som už len skoro z ríše snov, začul rozhovor medzi ním a Leonou.

,, Nenadávaj mu už. Je len smutný." šepla Leona a ja som sa musel usmiať. Môj strážny anjel.

,, Nebudem, kľudne choď domov a ja tu s ním ostanem, aby sa náhodou nezadusil zvratkami."

,, Kam ho chceš zobrať zajtra? " opýtala sa zvedavo.

,, To zistíš zajtra. Uvidíme či sa mu to zapáči. Ďakujem za pomoc. "povedal a ja som aj cez tú stenu vedel, že sa bozkávajú.

Raz by som chcel zažiť vzťah, ako majú oni dvaja.