BLACK HOLE |ERERI/RIREN PARODY|

~1~

Aaaaaaaaaaaaa cbedňaaaaaaaaaa kawaiiii čivavaaaaaaaaaa...

Každý príbeh potrebuje nejaký dramatický vstup do deja a povedzme si úprimne, nič nie je dramatickejšie, než pesnička z Levieho kráľa.

P. S.: odporúčané jedlo, ktoré jesť pri čítaní tohto veľdiela, je treska s rožkami, ktoré jednoducho zoženiete v samoške u vás na dedine.

P. S.2: U čitateľov sa môže vyskytnúť nevyspytateľné správanie (to je napríklad terorizmus, vandalizmus, rituálne obety, stavanie stožiarov, esemeskovanie s Babišom, lietanie na magickom koberci s Aladinom, šoférovanie kombajnu, obed s Dankom či módnu prehliadku s Merkelovou). Ak sa stane toto u vás, tak sa nepoznáme a môže za to váš sused.

Nebudem vás teda už viac zdržiavať a vrhnime sa na to! ^-^

◇◇◇◇◇

Levi sa hojdal vo svojom kresle a jeho tuky na bruchu sa hýbali s ním, miestami ho aj prevážili a skoro spadol na zem. Ignoroval to však, pretože za tie roky sa naučil medzi tým udržiavať rovnováhu a udržiaval tak svoje telo a tuky v jednej harmónií.

Uprene sa sústredil na nový háčkovací vzor, ktorý sa niekde naučil. Vedel aj kde, no jeho skleróza mu zakazovala si spomenúť. Takže jednoducho, už nevedel kde. Ako tak prepletal ihly so záhradným špagátom, s ktorým štrikoval, začal sa mu z toho pekne rysovať šál. Jedna pani z domovu totiž použila všetky jeho bavlnené nite na štrikovanie ako zubné nite, takže musel improvizovať. Rozmýšľal, čo by ešte mohol použiť mna takéto štrikovanie, pretože tá improvizácia ho začala baviť. Nápady mu dochádzali a jeho šedá kôra mozgová vráskavela spolu s ním.

Dvere na Leviho izbe sa z ničoho nič rozleteli a dramaticky z nich vyskočil Eren. ,,ČO TU TAK SEDÍŠ," zaškriekal, ,,MÁME PÁRTY!" Ako to povedal, zo všetkých možných úkrytov v izbe sa začali vynárať ostatní dôchodci z domovu. Ako príklad, Angelo, ktorý sa vynoril z pod postele, spolu s pani Boženkou a Kamilkou, Enrique zviazaný na stoličke kvôli jeho psychopatickým výkyvom vyskočil zo skrine a sprevádzal ho pri tom pán Fero a Ignác, zo stropu svižne zoskočil pán Marián spolu so svojou manželkou Františkou a z vonku cez okno preskočili Gertrúda s Tukabelom.

Gertrúda však nechcene skočila viac, ako mala v pláne a pristála na Levim v jeho kresle. Ten sa zhnusil, pretože mal tvár zaborenú do jej bradavice, ktorú pomenovala Ibrahim. Čudoval sa, ako môže byť niekto taký asociál, že si pomenuje vlastnú bradavicu a berie ju ako najlepšieho kamaráta.

Eren si našťastie všimol, že Levi trpí, tak z neho Gertrúdu stiahol. Musel pri tom síce zapájať svoje riedke kosti a ovisnuté svaly, ale aj tak to neskôr zvládol. Levi hodil na Erena pohľad smrti, no ten sa naňho iba ospravedlňujúco usmial. Potom sa stočil ku Gertrúde: ,,Nacvičovali sme to veľa krát! Prečo to teraz nevyšlo?"

,,Uvidela pavúka, zľakla sa a tým vyskočila viac, než bolo pôvodne v pláne." Ospravedlnil Tukabel svoju kamarátku popri tom, ako sa škrabal na zátylku. Snažil sa na ňu týmto urobiť dojem, pretože už dlho sa mu páčila, ale ona venovala všetko svoju pozornosť a lásku Ibrahimovi a Tukabel odmietal robiť veci v trojke s ním.

,,Takže vy ste to celé plánovali?" spýtal sa dôchodcovského gangu Levi so zdvihnutým obočím a všetci sklopili zrak, akoby ich karhala maminka. ,,Žiadna párty sa nekoná, takže poprosím, všetci von!"

Dôchodci okamžite poslúchli a po jednom vychádzali von z izby. Snažil sa medzi nich nenápadne votrieť aj Eren, ale Leviho rozmazanému a zlému zraku neujde nič. ,,Eren," oslovil ho, ,,ty tu ostaň."

Eren sa začal modliť ku všetkým svätým, nesvätým či brontofialkovaným s ružovými hviezdičkami, aby to prežil. Veriaci nebol, ale kvôli Levimu začal pri sebe nosiť príručnú rozkladaciu svätyňu. No dnes ju akurát nemal pri sebe, tak si musel vystačiť s holými modlitbami.

,,Načo táto párty?" Otázal sa karhavo Levi a Eren začal tuho premýšľať. ,,Eeem... nooooo... stromu majú zelené koruny!" ukázal Eren von oknom a Levi sa tam pozrel. Eren využil jehi chvíľkovú nepozornosť a zmizol z izby.

Levi ho chcel začať naháňať, ale vznikol mu menší problém- zasekol sa vo svojom kresle a nevedel sa z neho dostať von. A tentokrát tu nebol nikto, kto by ho obúvakom na topánky z tadiaľ dostal.

Iba si vzdychol a cítil, že mu začína byť zima na jeho vráskavé a plesnivé nohy, ktoré mal bosé vsunuté do papúč. Odtackal sa teda aj s kreslom pripevneným na zadku ku skrini a vytiahol šuflík, v ktorom skladoval ponožky.

Načiahol sa pre jednu, ale niečo mu na tom celom nesedelo. Ani jedna ponožka nebola v páre. Toto mu nesedelo, bol si istý, že ich tu mal správne uložené a ani jedna z páru nebola stratená.

Vtom niekto opäť skočil cez okno do jeho izby. Všimol si, že to bol Angelo. ,,Levi!" dychčal, ,,všetkým sa stratila jedna z páru ponožiek! Čo budeme robiť?"

To be continued...