Zoznam pre mňa

časť 1

"Jo čo ti tak trvá!" skríkla po mne Sheila. "Ako sa rozprávaš so staršími!" odvrkla som jej a pokračovovala v domaluvávaní "maj rešpekt". Pravdou však bolo že bola mladšia asi tak o pár minút a druhou pravdou bolo že najstaršia som zdaleka nebola. 

Moja ďalšia sestra Hope bola najstaršia z jednovaječné trojčat. Áno sme trojčatá.

Keď nad tým tak rozmýšlam som celkom sviňa keď nechávam zlíznuť Sheile že je iba o pár minút mladšia, tak isto ako mne necháva zlíznuť Hope že som od nej mladšia.

Upravená som vyšla z domu a vošla do auta kde už na mňa zazerali všetci prítomný. "čo ti tak trvalo Jo" s povzdychom povedala Hope ktorá ako jediná mala nárok na sedenie v predu. 

...........

Asi som zabudla spomenúť že som druháčka na strednej, problém je však v tom že toto je náš prvý deň na novej škole. Kto by povedal že mama sa rozhodne odsťahovať z mesta keď zistí že otec si našiel za ňu náhradu. Asi by som mala spomenúť že rozvod mali približne pred tromi rokmi. 

Na tom už nezáleží. Teraz stojím pred novou školou a som nútená spoznať nových ľudí. Všetky tri vedla seba sme kráčali ku škole, možno si pomyslíte ako sme len museli smiešne vyzerať tri rovnaké vedľa seba, kdeže.

 Síce sme boli do milimetra rovnako vysoké a tváre by ste tiež nerozoznali, akurát že Hope má  celú tvár posiatu pehami, a ja zo Sheilou zas ani jednu. Zatiaľ čo Hope má tmavé vlnité čokoládové vlasy, Sheila má vlasy takej svetlej blond že by ste to nazvali bielou, jej dlhé rovné vlasy niesu vôbec podobné tým Hopiných. Ja som ako jediná mala vlasy po lícnu kosť a farbené. Svoju prírodnú farbu som už nevidela poriadne dlho, skúšala som toho veľa ale momentálne už nejaké tie týždne nosím sivú farbu vlasov. Moje vlni by ste skôr nazvali kučerami, a keďže som si ich strihala sama, mám vpredu postupku takže mi furt padáju do tváre.

Oči sme nemali ani jedna rovnaké, nemám tušenia ako je to možné, ale vačšinou sa vyhovoríme že nosíme farebné šošovky. Čo nebola pravda pretože jediný z rodiny kto nosil farebné šošovky som bola ja, a to iba kôli mojej vade a tou je heterochronia-každé oko inej farby, kedže tieto "doživotapotrebnéveci" sú celkom drahé, tak už nejakú dobu nosím tie najlacnejšiu a taktiež aj najčastejšiu farbu očí a tou je hnedo-zelená. Sheila má jasno zelené oči a Hope zas krásne čokoládové oči.

Väčšinu času som nosila imigové okuliare ktoré mali skôr gulaký tvar a velmi tenký rámik.

Z dialky by ste určite nepovedali že sme trojčatá. Vošli sme do triedy kde sa práve začalo vyučovanie. Sheila mi šepla do ucha "kôli tebe meškáme v prvý deň" iba som prevrátila očami a sadla si do voľnej lavice. To isté urobili aj sestry. "Ale, ale dámy" začal profesor "budem rád keď predstúpite pred triedu a predstavíte sa nám." Iba som prekrútila očami a postavila sa.

Všetky tri sme sa postavili dopredu a profesor zažal "neviem načo čakáte dámy, začnite."  "Ehm.." chcela začať Sheila ale profesor ju zastavil skôr ako stačila niečo vysloviť. "pekne poporade, začni ty." a ukázal na Hope.

"Tak ja som Hope toto je Jo..." znova ju profesor zastavil, a ja som bola taká rada že to povie za mňa. "Mladá dáma sa nevie predstaviť sama? " Momentálne som prekrútila očami až tak že som si videla časť mozgu. "Som Jossie." až teraz som sa začala obzerať po triede. V pravo bárbinky, dole v pravo šprti, ďalej gangy(takzvaný mafiáni), potom nejaký normálny. Také rýchle zchrnutie triedy.

Môj zrak spozornel keď som si všimla ju. Blondýnka ktorej som na nose uvidela bielu posípku. Metamfetamín. Vedla nej další chlapec ktorému som to zmadala vo vrecku. Už viem kam idem, pomyslela som si.

Zo zamyslenia ma prebudila Sheila "ja som Sheila" zaklipkala som očami. "môžete si sadnúť dievčatá.