,,Dnes je náš prvý deň na strednej!" povedala mi Sally a široko sa usmiala.
,,Áno, viem. hovoríš o tom už dva týždne" znudene jej odpovedám. Moje dvojča Sally je niekedy dosť otravná. Extrémne sa teší na novú školu a predovšetkým na nových spolužiakov.
,,Podľa teba budeme mať v triede aj niekoho pekného?"
,,Vážne ma to netrápi. Za necelú hodinu to zistíš! Tak už sklapni" poviem jej otrávene. Sally doslova túži nájsť si chalana. Už od piatej triedy číta samé romány a je posadnutá hovorením o dokonalom vzťahu.
,,Ty si vážne" prevráti očami ,,super MLADŠIA sestra" na to ,,mladšia" dá taký dôraz akoby mezi nami bol sedem ročný rozdiel. Sally sa narodila presne o minútu skôr a odvtedy som jej mladšia sestrička.
,,narodila si sa iba o 60 sekúnd skôr..." pripomeniem jej
,,ja viem" povie sarkasticky ,,presne preto som staršia" usmeje sa a odíde do kúpelne. Svoju ,,staršiu sestru" mám rada ale je veľmi protivná a panovačná. Strašne rada rozpráva len o sebe...aj keď musím uznať, väčšinou má aj o čom rozprávať. Po škole chodí do mesta a tam je niekedy až do rána. Potom mi rozpráva čo zažila... aj by som s ňou niekedy išla, len neviem čo by som robila a musím sa aj učiť. Neviem, možno sa to celé zmení keď budeme na novej škole.
Sme dvojčatá takže sa na seba podobáme... výzorovo, nie povahou. Ona je vždy tá pekná a drzá. Ja som tá poslušná a nudná...
,,Molly, ty dnes ideš do školy v pyžame?" opýta sa ma keď vystrčí hlavu z kúpelne. Za niekoľko sekúnd strávených v kúpelni si stihla dať mascaru a učesať vlasy.
,,Je 7:30 a ja som ešte v pyžame." uvedomím si
,,Čo si obliekaš?"
,,Asi toto" ukážem na oranžový sveter. Môj oblúbený, dlhý s golierom. Dostala som ho od prababky Alexy.
,,Pane bože!" skríkne ,,to je strašné!! Veď to vyzerá akoby sa ti nato vykadil holub!!" Sally si vie vždy narýchlo vymyslieť akékoľvek prirovnanie... väčšinou nie pozitívne.
,,nič iné nemám"
,,tu máš" vytiahne kus látky zo svojej pólky skrine ,,toto sa ti bude hodiť" podá mi akési tričko (ak sa to tak vôbec dá nazvať)
,,Má to výstrih až po zem" poviem ,,to si v živote neoblečiem"
,,Tak dobre, ako myslíš" vytrhne mi ho z rúk ,,ja som ti chcela len pomôcť"
***
Do školy nás vezie každé ráno mama. Cestou je v aute ticho. Mama nerozpráva počas šoférovania a Sally má sluchatká. Vždy keď sa dá, počúva hudbu a robí pritom čudné grímasy akoby spievala ale bez zvuku. Ja sa zvyknem pozerať zo zaného sedala na cestu. Sally sedí vždy vpredu a ja vzadu. Keďže je tá ,,prvorodená", môže si vybrať. Samozrejme, zadné sedadlo je ako ona hovorí ,,tráápne".
,,No dievčatá, už sme skoro tam" skonštatuje mama. Naša nová škola sa volá Laysonová Stredná a mama tam chodila ešte ako dieťa. Niečo som si o nej zistila ale nieje toho veľa. Zisťovala som to od mami a tá si pamätala iba tajné heslo na wifi a ako zmiasť automat na žuvačky aby vždy vydal tri balíčky namiesto jedného. Samé nepodstatné veci. Mama bol presne ako Sally. Strašne drzá a šialená. Ale vždy mávala samé jednotky..to sa o Sally povedať nedá.
,,Sme tu" povie mama a usmeje sa. Akonáhle to povie stŕpnem...mám trochu strach z nového začiatku. V starej školy sme sa už poznali a boli sme ako taká ,,rodina"... Stretli sme sa ako malé deti a spoločne sme vyrastali. Lenže teraz sa stretne dvasaťpäť 15-16 ročných teenagerov a všetko bude iné. Sally sa narozdiel odomňa uvolní a vystúpi.
,,Keď ona" hovorím si v duchu aby som sa ukľudnila ,,tak aj ja" otvorím zadné dierka na našom bielom aute.
Uvidím krásne bielu a modernú (na školu veľmi modernú) budovu.
,,takže toto je ta slávna škola" povie Sally s (až prekvapivo širokým) úsmevom ,,náš nový začiatok" dodá. Vyzerá akoby mala niečo zalubom ale, na nič sa nepýtam a len ju následujem ku vchodu do našej novej škole. Z blízka sa mi páči ešte viac.
*****
Táákže ďakujem že ste si prečítali prvú časť príbehu. Snáď sa vám páčila... V poslednej dobe veľa čítam a chcela som si skúsiť aj písanie... :) Budem vďačná aj za kritiku.
