Bojovný

5°

Ráno ma zobudilo hrozné sucho v ústach a bolesť hlavy. Dnes potrebujem len posteľ a nekonečný spánok. To by tu však nemohol byť môj strýko. Ten mi včerajšok len tak nedaruje.

,,Vstávame!" vošiel do miestnosti plný entuziazmu. Netušil som, čo má pre mňa prichystané, no nebude to nič príjemné v mojom dnešnom stave.

Nesúhlasne som zamrnčal a zakuklil sa do paplóna. Nemal som v pláne sa dnes postaviť.

,,Vstávaj, ty hrdina! Včera si sa tváril inak." pousmial sa a na stolík pri mojej hlave položil litrový džbán plný studenej vody. To ma presvedčilo, aby som aspoň vystrčil hlavu. Neobťažoval som sa pohárom a hneď som si lial do hrdla vodu z džbánu. Bolo mi akoby som prechádzal tri dni vkuse Saharou a nie prechlastal jeden večer.

,, Napi sa, choď do sprchy a obleč si niečo športové. Zoberiem ťa na jedno veľmi relaxujúce miesto. "usmial sa a donútil ma sa postaviť. Dnes mi neustúpi ani keby som čo robil.

,, Ja nikam nechcem ísť, Bruno! Nie je tu Leona?" opýtal som sa, keď ma vyháňal z izby.

,, Poslal som ju domov, aby sa ťa toľko nezastávala. A pôjdeš so mnou či chceš, či nie. Za včerajšok si zaslúžiš miernu príučku. "provokatívne sa na mňa usmial a už nevyzeral tak nahnevane ako včera.

Nedobrovoľne som teda vliezol do sprchy, upravil sa a Bruno ma zatiaľ čakal pri aute. Za posledné roky mal takmer vždy na sebe oblek, ale dnes bol v teplákoch. Zvláštne. Radšej ani nechcem vedieť, kam ma zoberie.

O pár minút sme zaparkovali auto pri obrovskom objekte, ktorý vyzeral skôr ako nákupné centrum. No pochybujem, že tam ma chce zobrať.

Bruno očividne dobre poznal cestu, takže som sa ho nesnažil zastaviť, keď šiel do zadnej časti, kde boli len administratívne kancelárie.

Zrazu zastal a ja som všetko pochopil. Telocvičňa. Chce ma donútiť cvičiť? Vždy som to nenávidel, takže mu nerozumiem. Prečo ma chce takto týrať?

Nemal som čas protestovať, keďže hneď vošiel dovnútra. Vnútri ho poznali, takže nám len vystavili kartičky a mohli sme ísť dnu.

,, Čo tu so mnou chceš robiť? "mračil som sa celú cestu. Nepáčili sa mi jeho hlúpe nápady.

,, Poď si zložiť veci a dozvieš sa." odpovedal suverénne.

V šatniach sme si nechali veci a Bruno ma zaviedol k ringu na box.

,, Vždy si sa rád mlátil. Nemal som to nikdy rád, ale je to omnoho lepšie než alkohol. Tuto si môžeš vybiť energiu aj zlosť oveľa lepšie než kdekoľvek inde. Myslím, že si tento ako jeden z mála športov zamiluješ. "

,, Vieš, že som neznášal aj telesnú. " oponoval som mu.

,, Pretože oni nehľadali to, čo ťa baví . Vybíjaná ani basketbal to nebude. Box. Ja si myslím, že box je to, čo sa ti bude páčiť možno viac než mne. Naučím ťa základy a uvidíme. Možno si obľúbiš aj cvičenie. "usmial sa odhodlaný začať. Na mojom názore v tej chvíli nezáležalo. Nemal som inú možnosť ako súhlasiť.

Bruno bol trpezlivý a akčný bývalý policajt. Čo viac si želať ako učiteľa?

Zničil ma za hodinku a pól tak, že som si myslel, že sa zajtra nebudem vedieť ani pohnúť.

,, Už...už nevládzem!" prerývane som dychčal. My sme totiž nezačali hneď boxom. Hovoril o krátkej rozcvičke, ktorá trvala viac než hodinu. Takmer som vypustil dušu a to sme sa k boxu ešte nedostali. Cítil som si celé telo.

,, Nebuď padavka! Alkohol v tele nepomáha čo?"otvorene sa mi vysmieval.

,, Povedal by som ti niečo škaredé, ale to by si ma zničil úplne."stále dychčiac som prehovoril.

,, Dobre, vidím, že máš dosť. Dám ti desať minút prestávku a potom pokračujeme boxom."usmial sa a hodil po mne fľašu s vodou.

Bol som celý spotený a unavený. Práve preto šport neznášam! Všetko sa na mňa lepilo. Odporné! Nerozumiem ako to niekto môže mať rád. Nadával som si pre seba v mysli.

Bruno mi dal naozaj len desať minút, ani o sekundu viac, a hneď mi začal ukazovať postoje a pohyby v boxe.

Potom chytil boxovacie vrece a začal mi prehovárať do duše. Niečo na jeho slovách bolo.

,, Nebudem ti hovoriť, aby si si namiesto toho vreca predstavil Daisy, pretože toho nie si schopný rovnako ako ja. Ľúbil si ju a viem, že ti budem chýbať, ale život ide ďalej. Všetko sa deje z nejakého dôvodu a ja som presvedčený, že ťa o nejakú dobu stretne niečo omnoho lepšie. Toto je len prechodná fáza hnevu. Takže teraz namiesto toho, aby si pil všetku svoju zlosť a frustráciu nakopíš vo svojich rukách a použiješ ju proti tomuto vrecu. Neskôr, keď už budeš pripravený, ju budeš môcť použiť proti mne. Ver mi, že toto ťa zbaví všetkého hnevu, ktorý pociťuješ, rýchlejšie. " usmial sa na mňa a ja som ho počúval ako zhypnotizovaný. Sústreďoval som sa len na význam jeho slov. Z ničoho nič, bez akéhokoľvek signálu, som začal celou silou udierať do toho vreca. Akoby mi práve ono ublížilo.

Nevnímal som svet, len som udieral a spomínal na minulosť. Naozaj zo mňa pomaly vyprchávala zlosť a ja som popri boxovaní získal pocit slobody a neohrozenosti. Presne to, čo som potreboval.

Bruno mal v tomto pravdu. Bolo to onnoho lepšie ako alkohol. Hoci sa mi šport nepáčil, tento som si zaľúbil na prvý pohľad. V tej chvíli som vedel, že tu nie som určite posledný raz.

Keď som zo seba dostal všetky negatívne myšlienky a pocity, Bruno ma len otcovsky objal. Chcel, aby som vedel, že je pri mne. Že je moja jediná pokrvná rodina, ktorá mi pomôže a bude pri mne stáť za každých okolností. Bol som zaňho nevýslovne vďačný.

Po tejto pozitívnej skúsenosti som odtiaľ neodišiel len tak. Bruno ma zasvätil do tajov športovania a ja som si išiel hneď zariadiť denný vstup. Oddnes má tu budú vídať často.

Čo hovoríte na postoj Alexa? Od ďalšej časti všetko začne a pomaly sa môžete tešiť aj na novú postavu! 😍😍💕💕

Dúfam, že vás príbeh zaujal! 😊😊❤️❤️